Dobrý deň pani Mgr. Art. Pavlíková, 

ďakujeme za Váš záujem opatrovateľky a ich témy. Veľmi si to vážime.

Nech sa páči, naše odpovede:

1. Komora opatrovateliek Slovenska požaduje skorší odchod do dôchodku (ženy 58 r.) z dôvodu ochrany zdravia/fyzického preťaženia ( fyz. a psych.práca). Viete mi to bližšie priblížiť?

Prácu opatrovateliek vykonávajú viac ako v 70% ženy vo veku 50 rokov a vyššie. Chceme zdôrazniť, že ženy po 50-tke prechádzajú prirodzenou biologickou zmenou, menopauzou, ktorá je sprevádzaná neurologickými zmenami, zmenami v štruktúre kostného tkaniva aj svalov. Ak žena v tomto veku pracuje v zamestnaní, ktoré je evidentne a dokázateľne fyzicky a psychicky náročné a nemá čas starať sa o svoje zdravie, tak k degradácii zdravia a prevalencii zdravotných problémov dochádza rýchlejšie. Prirodzene stráca silu, obratnosť, rýchlosť aj kognitívne schopnosti. 

Opatrovateľky vo vyššom veku mávajú vlastné zdravotné problémy, často horšie ako majú samotní klienti. Odchádzajú do invalidného dôchodku a prežívajú starobu s podlomeným zdravím. Ak sú nútené pracovať, tak v podstate spôsobujú, že sa starostlivosť o klienta stáva nebezpečnou.

Bolo by lepšie umožniť ženám v opatrujúcich profesiách skorší odchod do dôchodku, kým sú ešte relatívne zdravé. Za 1. bol by to silný motivačný faktor pre získanie nových zamestnancov v mladšom veku, ktorí by si odpracovaním 10 rokov v starostlivosti zaslúžili skorší odchod do dôchodku. Zároveň by tieto ženy mali možnosť voľby, či chcú v systéme starostlivosti naďalej pracovať na skrátený úväzok ako mentorky alebo výpomoc, čím by sa posilnil personál v zariadeniach a mali by pocit, že sú dôležité. Zároveň by si zvýšili príjem. Za 3. by tieto ženy mohli opatrovať svojich príbuzných v domácnosti, čím by Vláda SR podporila napĺňanie svojho programového vyhlásenia 2023-2027 v zlepšovaní a podpore starostlivosti v prirodzenom prostredí.

Je vždy lepšie, ak zamestnanec má možnosť voľby a pracuje lebo chce a nie preto, že nemá inú možnosť a ešte vie, že perspektíva jeho budúcnosti je práca do úmoru v chorobe a chudobe. Nemá to nič spoločné s dobrým, zdravým ani bezpečným životom.

Okrem toho EU umožňuje lepšie prispôsobenie a sprístupnenie diferencovaného veku odchodu do dôchodku pre pracovníkov s dlhou kariérou a/alebo fyzicky náročnými prácami. Odporúča  integrovať flexibilné spôsoby odchodu do dôchodku s politikami trhu práce. Takže je to iba na našej vláde. Výhovorka, že nám to prikazuje EU neplatí. Je to príležitosť pre ďalšie  perspektívne revolučné riešenie pre našu vládu.

2. S akými ťažkosťami sa opatrovateľky pri výkone svojej práce najčastejšie stretávajú? Aké sú také konkrétne príklady? 

Najčastejšie choroby z povolania sú spôsobené dlhodobým, nadmerným a jednostranným zaťažením končatín – ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, nervovo-svalové ochorenia, bolesti v driekovej oblasti,  kĺbov, neurologické problémy, chronické ochorenia a pod.. Ale k ťažkostiam patria aj dôsledky pracovného stresu, násilia, agresivity a obťažovania. Príčinami sú podľa prieskumu Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,ešte v r. 2014  výskyt biologických rizík, (infekcie klientov alebo práca s biologickým materiálom) § chemických rizík (niektoré lieky a dezinfekčné prostriedky) § fyzických tj. ergonomických rizík, (počas manipulácie s klientom, ktorého váha x-násobne presahuje povolené hmotnostné limity.) § psychické a psychosociálne riziká vrátane násilia, práce na zmeny, či obavy o budúcnosť.

Tie rizikové faktory sa prelínaju, ale kombinovanú záťaž náš zákon nepozná. Pracovné úrazy u opatrovateľov, ani príčiny absencií, či PN sa nesledujú a nenahlasujú vo vzťahu k práci. Hlási sa až choroba z povolania. V roku 2023 bolo nahlásených iba 8 nových hlásení chorôb z povolania v oblasti osobnej starostlivosti. Pre zamestnávateľa je to riziko. Na jednej strane to hádže na neho zlé svetlo, na druhej strane, ak by sa to potvrdilo, tak mu vyplývajú z ustanovenia § 76 ods. 3 Zákonníka práce isté povinnosti. Pri potvrdení pracovného úrazu, choroby z povolania, alebo ohrozenia chorobou z povolania ako príčiny zákazu vykonávať pracovnú činnosť, by musel zamestnávateľ zamestnanca prepustiť a zaplatiť odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku“ . To zamestnanci nevedia.

3. Ste Komora opatrovateliek Slovenska. To z dôvodu, že opatrovateľov je málo? (Muži nechcú robiť takúto prácu?) 

Náš názov vychádzal z faktu, že túto prácu vykonávajú väčšinou ženy. Ženy sa dožívajú dlhšieho veku, a podľa ŠU  je ich stále o niečo viac ako mužov. Robia to mnohé hlavne z dôvodu istých zažitých tradícií, osobných predispozícií a materskej potrebe pomáhať, alebo preto, že mužov je jednoducho v tejto sfére fakt ako šafránu.

Práca opatrovateľa prirodzene mužov, ako živiteľov rodíny neláka hlavne z dôvodu nízkych platov. Chlapi sú však dobrými opatrovateľmia a veľmi vhodným, možno až liečivým elementom v čisto ženskom kolektíve. Ich fyzická sila je nenahraditeľná. Len ich je málo. 

4. Prečo je podľa Vás práca opatrovateľky neatraktívna?

Vznikla, lebo bola štát chcel nahradiť drahších zdravotníckych pracovníkov v zariadeniach soc.služieb lacnejšou alternatívou, ale zabudlo sa na to, že ako každý zamestnanec aj táto skupina by mala mať nejaké práva. Tie sú prehlušené právami klientov a osôb so ZŤP, fragmentáciou systému a neuplatniteľnosťou v praxi. Za takmer 30 rokov (od r.1998), ani jedna vláda nepriznala opatrovateľom istý/nejaký spoločenský status a neuznala ich dôležitosť v systéme dlhodobej starostlivosti ani neprijala opatrenia na ich stabilizáciu a profesionálny rast.

Vážime si tety upratovačky, smetiarov, baníkov, predavačky, ale opatrovateľkám sa nikto nevenoval. Za minimálnu mzdu a bez ohľadu na ich osobnostné vybavenie, zdravotný stav, úroveň dosiahnutého vzdelania vykonávali/jú tú najťažšiu prácu v sociálnych službách. Ako otroci dodnes chodia robiť na „panské“ za jedlo a vodu. Ostali zaseknutí medzi rezortami zdravotníctva a sociálnej práce.    

Pritom ich zodpovednosť sa približuje zodpovednosti zdravotníckeho pracovníka. Pracujú s ľuďmi a pre ľudí a v záujme celej spoločnosti!

K neatraktivite prispievajú nešpecifické personálne normatívy z ktorých nie je jasné koľko má byť opatrovateliek, a zároveň ich nedostatok. Ten vedie k zvyšovaniu pracovného tempa, stresu, preťažovaniu a vyhoreniu. Ďalej nedostatočné alebo nevhodné vybavenie pomôckami alebo nesprávne používanie pomôcok, prispievajú k poškodeniu zdravia. A napokon, vzťahy v kolektívoch, nekompetentnosť a kognitívna disonancia nadriadených atď atď.  

Nakoniec MZ SR zabudlo na svojich zdravotníckych pracovníkov, ktorí v sociálnom systéme pracovať ostali a dnes ho buď zachraňujú, alebo z neho utekajú. Je to  začarovaný kruh.

5. V minulom roku hrozilo pre nedostatok opatrovateliek niektorým zariadeniam zatvorenie. Aká je situácia dnes? 

Rovnaká. MPSVR SR síce zmenilo pravidlo pre personálny normatív tak, že dnes nie je povinnosť spĺňať ho podľa kapacity zariadenia, ale podľa počtu klientov. To umožňuje prispôsobiť počet klientov v zariadení schopnosti personálne zabezpečiť starostlivosť. Nenaplnená kapacita však ohrozuje existenciu zariadenia.

Záujem o túto profesiu zatiaľ nerastie. Hodiny tikajú stále hlasnejšie a rýchlejšie. Všetky benefity, ktorými sa poskytovatelia chvália sú popri minimálnej mzde a ohrozenom zdraví iba náplasť na krvácajúcej rane.

Očakáva sa, rovnako ako v zdravotníctve, že do 5-10 rokov budú do dôchodku odchádzať silné ročníky, dnešné 50-60tničky. Dnes nemáme kvalitnú ani kvalifikovanú náhradu. Mentálne, osobnostné vybavenie a bezúhonnosť niektorých opatrovateliek je otázna. Na inzeráty reagujú zúfalé ženy, ktoré už nemajú inú možnosť. Radšej sa zamestnajú na čierno priamo v nejakej rodine. S týmto sa tiež nič nerobí. Rozbieha sa nám tu čierny trh. Starostlivosť v domácnosti sa stáva veľmi  žiadanou, ale oficiálne nedostupnou.

Ako nesmierne riziko považujeme fakt, že západné krajiny, ktoré rovnako, ak nie viac, zápasia s nedostatkom personálu v sektore starostlivosti, a sú nútené prijímať opatrenia na získanie dodatočných ľudských zdrojov zo zahraničia. To pracovné podmienky našim ľuďom v zahraničí ešte zlepší. Alebo využijeme potenciál našich žien, ktoré pracujú v zahraničí, ovládajú jazyky, systém práce a prijmeme opatrenia,  ktoré ich prilákajú a udržia na Slovensku, alebo môžeme na to doplatiť.

 6. Myslíte, že Ministerstvo práce by mohlo Vašu požiadavku - o skoršom odchode do dôchodku - posunúť ďalej? Komunikujete spolu?

Počujeme ticho. Úrad vlády SR posunul našu tlačovku na MPSVR SR na vyjadrenie. Aj my sme ju tam poslali. Zatiaľ nemáme spätnú väzbu z ministerstva.

Máme za to, že každé kľúčové povolania, ktoré boli počas pandémie jednoznačne identifikované, by mali mať z princípu isté privilégiá, ktoré by prilákali ľudí do týchto profesií. Ak dokážeme policajtom zvyšovať platy, poskytovať výsluhové dôchodky, rekondičné pobyty, príspevky na bývanie, nové autá, uniformy, výbava; hasičom rovnako; učitelia tiež dosiahli svoje.

Povedzte mi, sú zdravotnícky pracovníci a opatrovatelia horší? Dokáže sa spoločnosť bez nich v prípade krízy zaobíjsť? Nenastavujú vlastné zdravie za ochranu zdravia iných? Prečo ťahajú stále za ten kratší koniec? Je to kvôli neschopnosti ministrov obhájiť si potreby svojich zástupcov, alebo prečo?

A áno, komunikujeme v zmysle nastavovania nového systému starostlivosti v rámci reformy financovania a rozvoja sociálnych služieb do roku 2040, lebo nám ministerstvo umožnilo byť súčasťou pracovných skupín. Sme za to vďační. Je to obrovská zodpovednosť, naša, ale aj tých ktorí nielen návrhy a pripomienky spracovávajú, ale napokon ich v parlamente aj ne/schvaľujú.  Majú v rukách životy všetkých ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných osôb. Spoliehame sa na ich empatiu a ľudskosť.

7. Aké máte, prosím, ďalšie požiadavky, aby sa zlepšilo pracovné prostredie pre opatrovateľky? 

Potrebujeme v prvom rade zatraktívniť povolania v starostlivosti a zastaviť exodus našich mozgov a šikovných ľudí do zahraničia.

Okrem skoršieho odchodu do dôchodku, považujeme za dôležité:

- aby sa upravili tabuľkové platy a zjednotil hodnotiaci systém opatrovateliek u neverejných a verejných poskytovateľov.

- práca opatrovateliek má byť zaradená minimálne v 3. platovej triede, kvôli zodpovednosti za zdravie a život človeka, a zaradené do 3. stupňa náročnosti alebo 3 kategórie rizikovosti v každom zariadení, kde je prevaha klientov v 5. a 6.stupni odkázanosti a kde sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť.

- je potrebné aby personálny normatív v zariadení bol nastavený podľa jednotlivých odborností personálu a potrieb klientov. Potrebujeme racionálne znížiť počet klientov na 1 opatrovateľku a radšej im dať viac kompetencií a času na prácu s klientom. Nikde nemôže pracovať jedna opatrovateľka na nočnej!

- potrebujeme, aby sa starostlivosť o fyzické a duševné zdravie a bezpečnost pri práci opatrovateliek stala samozrejmosťou a vlastnou iniciativou zamestnávateľov. Iba zdravý zamestnanec môže poskytovať kvalitnú starostlivosť.

- chýba nám v systéme starostlivosti možnosť flexibilnej pracovnej doby, psychohygiena, ohľaduplnosť na zamestnancov, ktorí popri práci doma opatrujú blízku osobu, bez pomoci rodiny;

- v našej tlačovke sme mysleli aj na domácich, tzv. neformálnych opatrovateľov, ktorí by nemali v žiadnom prípade doplácať na starostlivosť o príbuzných.  Požadujeme, aby im boli započítané do dôchodku spätne všetky roky, ktoré objektívne venovali starostlivosti.  A ak opatrovateľ popri starostlivosti v domácnosti pracuje na dohodu, alebo čiastočný úväzok, aby to bolo zohľadnené v ich OMB. Dnes je žial opak pravdou, čo je smutné a demotivujúce. 

- po návrhy benefitov a príklad dobrej praxe by som odporúčala navštíviť Slnečný dom v Humennom, ktorí majú viac ako 100 menších alebo väčších benefitov. Pomáha im to byť najstabilnejším a vyhľadávaným poskytovateľom a zamestnávateľom.

8. Ako sú opatrovateľky zakotvené v legislatíve? (alebo vôbec nie sú?)

 Zatiaľ nie sú. Vieme len, že musia spĺňať isté kvalifikačné kritériá, ale v podstate sa opatrovateľom môže stať ktokoľvek, čo nie je v súlade s našim presvedčením. V Zákone č. 447/2008 Z. z. je opatrovateľ zadefinovaný vo vzťahu k poberaniu príspevku na opatrovanie. To sa však bude meniť a nová reforma aj my,  vyžadujeme zrozumiteľnú definíciu kto je opatrovateľ, čo okrem kvalifikácie má byť kritériom, aké má kompetencie, čo predstavuje opatrovateľská starostlivosť, aké má práva, aj povinnosti apod.

Opatrovateľská starostlivosť sa vo všeobecnosti chápe ako pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 v rozsahu podľa prílohy č. 4. Pritom pomoc při odkázanosti je aj osobná asistencia, aj krízová intervencia, aj sociálna rehabilitácia, aj iná sociálna služba. Len opatrovateľská nemá jasnú definíciu.

9. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravilo návrh na zvýšenie príspevkov na opatrovanie a tiež sa v návrhu upravuje aj sadzba pre osobnú asistenciu. Čo hovoríte na tento návrh, ktorý, ak by prešiel, tak by sa od 1.júla mohli vyplácať nové vyššie sumy. 

Je to dané zákonom, že sa výška pno a príspevku na oa môže upravovať nariadením každý rok.Je to iba forma valorizácie vo vzťahu k minimálnej mzde. Vítame, že taká možnosť a ochota tu je.  

 

V Bratislave 1.5.2025

S úctou a pozdravom

Mgr. Iveta Ždiľová
podpredsedníčka