From heroes to zeroes: Frustrated carers feel lack of public support
Autor: Peter Dlhopolec, Staff Writer/Podcaster
Preložila Iveta Ždiľová
Od hrdinov k nulám: Frustrovaní opatrovatelia nepociťujú podporu verejnosti
Rekordné financovanie v sociálnej oblasti pomohlo len málo. Pandémia odhalila problémy, hovoria opatrovatelia.
Ako Iveta Žáková rozpráva o svojej práci opatrovateľky počas pandémie Covid-19, zrazu sa rozplakala.
Zlomil sa jej hlas a spomína na deň, keď stará pani v opatrovateľskom zariadení, v ktorom pracuje, mala výročie 100 rokov. "Bola tam oslava a torta, ale jej rodina ju nemohla objať a len stála pri dverách, pozerali sa na seba a plakali," hovorí do telefónu.
54-ročná pani Žáková z Bytče v Žilinskom kraji roky pracovala ako účtovníčka. Zavalená množstvom papierovačiek, ktoré musela riešiť, ju začalo trápiť zdravie, tak sa preškolila a začala vykonávať opatrovateľskú činnosť na dohodu.
Neskôr sa práce v kancelárii vzdala úplne a v roku 2018 odišla pracovať do opatrovateľského zariadenia v Hornom Sŕní v Trenčianskom kraji. Zariadenie je domovom 37 starších ľudí a ľudí s demenciou. Pracuje tam dodnes.
Keď pred dvoma rokmi Slovensko zasiahla pandémia, obyvatelia sociálnych zariadení v krajine zrazu ostali izolovaní od okolitého sveta.
„Zlomilo mi srdce, keď som videla našich klientov, ktorých považujem za priateľov, ako sú sami, najmä počas prvých Vianoc pandémie......,“ hovorí pani Žáková.
Covid sa prehnal zariadením na jar 2021, niekoľko mesiacov po začatí vakcinácie. Zomrelo päť obyvateľov opatrovateľského domu.
„Väčšina zamestnancov dostala Covid, aj keď sme nosili ochranné kombinézy,“ povedala opatrovateľka. Vírusom nakazila svojho partnera a syna.
V zariadení sú dnes klienti očkovaní, rovnako ako polovica personálu. Pani Žáková medzi nich nepatrí. Ako mnoho iných ľudí na Slovensku – zaočkovanosť v krajine je momentálne okolo 50 percent – ani ona zatiaľ nedostala vakcínu.
Hovorí, že je voči vakcínam skeptická, ale po vykonaní ďalších štúdií o nich môže zmeniť názor. Zatiaľ by sa radšej spoliehala na imunitný systém svojho tela v boji proti vírusu, vysvetľuje.
V opatrovateľskom dome je osem opatrovateľov a štyri zdravotné sestry, a keď sa pandémia začala, často si museli navzájom vykrývať smeny, keď sa kolegovia nakazili. „Dokonca sme museli zastúpiť upratovačky. Robili sme všetko,“ hovorí pani Žáková.
Tvrdí však, že nie všetky hodiny navyše, ktoré v jednom momente predstavovali viac ako 100 hodín, boli zaplatené. Vlani, však s jej kolegami dostali od štátu aspoň sľúbené „pandemické“ odmeny v celkovej výške viac ako 1000 eur.
Problémy opatrovateľov
Pani Žáková si uvedomuje, že sektor opatrovateľskej starostlivosti má vážne problémy, najmä problém nízkych platov. Aj napriek tomu, starostlivosť sa o ľudí, ktorí potrebujú pomoc, jej dáva pocit naplnenia, rovnaký zmysel, aký má, keď sa vo voľnom čase stará o kvety a záhradu.
„Dúfam, že v tom budem pokračovať až do dôchodku,“ hovorí. Zdá sa však, že jej nadšený prístup k práci a jej pozitívne skúsenosti nie sú medzi ostatnými opatrovateľkami ani zďaleka bežné.
Verejnosť sa na začiatku pandémie zapojila do prejavov podpory opatrovateľov vrátane tlieskania. To však bolo všetko. Predstavitelia Komory opatrovateľov, občianskeho združenia zastupujúceho opatrovateľov, sa domnievajú, že verejná podpora alebo sympatia voči opatrovateľom je v súčasnosti minimálna, napriek tomu, že boli posledné dva roky v prvej línii pandémie.
O opatrovateľoch sa zvykne hovoriť až vtedy, keď je škandál okolo týrania alebo zanedbávania ľudí v zariadeniach, povedala predsedníčka komory Dana Grafiková.
„Väčšinou nás [opatrovateľov] odsudzujú, aj keď často nie je na vine opatrovateľ, ale zriaďovateľ [sociálnych zariadení], ktorým sa nepodarí prijať ďalších zamestnancov,“ vysvetlila.
Pri čítaní príspevkov v skupinách opatrovateľov na Facebooku cítiť frustráciu.
Pani Grafiková, ktorá pracuje ako opatrovateľka 35 rokov, sa navyše domnieva, že mnohí Slováci si mylne myslia, že opatrovateľkou sa môže stať každý a že opatrovateľky iba „utierajú zadok“ a sú nevzdelané.
Predseda Asociácie prijímateľov sociálnych služieb Silvester Obuch minulý rok vo svojom príspevku na Facebooku označil opatrovateľky za „šmatlane, ženy s minimálnym vzdelaním“.
„Pandémia nič nezmenila. Existujúce problémy to len prehĺbilo, keďže zamestnancov je stále menej a záťaž narastá,“ povedala pani Grafiková. Opatrovatelia boli vystavení neznesiteľnej záťaži, verbálnym útokom zo strany rodín klientov, utrpelo ich zdravie, pokračovala.
To mnohých prinútilo skončiť a očakáva sa, že v najbližších rokoch ešte mnohí odídu do dôchodku.
V priemera opatrovatelia, väčšinou ženy, majú na Slovensku okolo päťdesiatky a viac. Komora opatrovateľov varuje, že celý sektor sa do šiestich rokov rozpadne, pretože táto práca je pre mladšie ženy neatraktívna.
„Nedávala by som veľkú nádej, že slovenských opatrovateľov prídu nahradiť cudzinci,“ poznamenala pani Grafiková.
V roku 2020 pracovalo v sektore 7 483 opatrovateľov – o 293 menej ako rok predtým– z ktorých 77 percent pracovalo vo verejných zariadeniach, vyplýva z údajov ministerstva práce. Podrobnejšie informácie o opatrovateľoch by mal poskytnúť nový IT systém, ktorý ministerstvo plánuje spustiť do apríla 2022.
Opatrovatelia tvrdia, že to, čo ich dlhodobo najviac rozčuľuje, sú ich nízke platy, ktoré podľa nich neodrážajú ich pracovné vyťaženie, najmä v pobytových zariadeniach. Hrubá mesačná mzda opatrovateľky sa pohybuje od 664 do 1 060 eur, v závislosti od regiónu, v ktorom pracuje, uvádza web na porovnanie platov Platy.sk.
Na Slovensku je poskytovanie a financovanie sociálnych služieb v rukách obcí a samosprávnych krajov. Súkromní poskytovatelia môžu tiež získať prostriedky od miestnych úradov, ak prevádzkujú svoje zariadenia na neziskovom základe.
Štát podporuje sociálne služby vrátane opatrovateľskej služby z fondov EÚ a domácich grantov, o ktoré sa môžu uchádzať verejní a súkromní poskytovatelia.
„Verejní a súkromní poskytovatelia opatrovateľskej služby dnes dostávajú historicky najvyšší objem financií,“ uviedlo ministerstvo práce pre The Slovak Spectator s tým, že od roku 2015 dostali poskytovatelia opatrovateľskej služby takmer 150 miliónov eur.
Dodalo, že približne 30 000 ľudí pracujúcich v sociálnych službách dostalo alebo dostane odmeny v celkovej výške 57 miliónov eur za svoju prácu počas pandémie.
Malé zlepšenie
Napriek tomuto financovaniu sa situácia v sektore podľa pani Grafikovej príliš nezlepšila.
"Jediné, čo sa zlepšilo, je poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov,“ povedala pani Grafiková.
Opatrovatelia nie sú zdravotné sestry, zdôraznila tiež a dodala, že opatrovateľky sa už nejaký čas sťažujú, že sú často nútené vykonávať aj ošetrovateľské úlohy, ako je podávanie liekov, aplikácia inzulínových injekcií a meranie hladiny cukru v krvi klientov.
„Musia robiť niektoré veci v rozpore so zákonom kvôli nedostatku sestier,“ povedala.
Zdôrazňuje aká ťažká je práca opatrovateľov, pričom spomína, ako jej kolega raz vypočítal, akú záťaž zdvihol – keď pomáhal klientom vstať alebo ich niesol – za jednu 12-hodinovú zmenu.
"Bolo to asi sedem ton," povedala.
Napriek problémom, s ktorými sa pani Žáková a ďalší opatrovatelia naďalej stretávajú, ona a mnohí ďalší opatrovatelia tvrdia, že starostlivosť o ich klientov stojí vždy pred čímkoľvek iným.
Naši klienti nám ďakujú za to, čo pre nich robíme, a to je pri tejto práci to najlepšie,“ hovorí.