Model 24-hodinovej domácej starostlivosti realizovanej prostredníctvom samostatne zárobkovo činných osôb (živnostníkov), ktorý je dlhodobo využívaný v Rakúsku, nie je možné považovať za vhodný ani udržateľný pre podmienky Slovenskej republiky. Dôvodom sú najmä ekonomické, sociálne, právne a kontrolné aspekty tohto systému.

1. Rozpor medzi formou podnikania a reálnym výkonom práce:
Opatrovateľky pracujúce v režime 24/7 sú formálne vedené ako samostatne zárobkovo činné osoby, avšak samotný charakter ich práce vykazuje výrazné znaky závislej práce:

  •  dlhodobé pôsobenie u jedného prijímateľa, nepretržitá starostlivosť v rozsahu 24 hodín denne,
  •  riadenie práce rodinou alebo sprostredkovateľskou agentúrou, absencia podnikateľského rizika, nemožnosť slobodne organizovať pracovný čas, chýbajúca možnosť vytvárania vlastnej klientely.

Takýto model predstavuje tzv. zdanlivú samostatnú zárobkovú činnosť, ktorá je v rozpore s princípmi pracovného práva a odporuje ochrane pracujúcich osôb.

2. Neprimerané sociálne zabezpečenie opatrovateliek

 Pri živnostenskom modeli je prirodzenou snahou opatrovateliek odvádzať minimálne možné odvody do systému sociálneho a zdravotného poistenia, aby si zachovali primeraný čistý príjem. Na Slovensku by to znamenalo:

  •  minimálne odvody do zdravotnej poisťovne,
  •  minimálne odvody do Sociálnej poisťovne,
  •  nízke budúce dôchodkové nároky !
  •  vysoké riziko chudoby v starobe !

Pri minimálnych odvodoch by sa výrazne znížila sociálna ochrana opatrovateliek, čo je v rozpore s cieľmi sociálnej politiky štátu.

3. Slabá platobná schopnosť prijímateľov sociálnej služby
Zásadným problémom pri prenose tohto modelu na Slovensko je nízka finančná dostupnosť domácností.

Väčšina prijímateľov sociálnych služieb na Slovensku:

poberá starobný alebo invalidný dôchodok v nízkej výške,
nemá vytvorenú finančnú rezervu, je odkázaná na príspevok na opatrovanie alebo pomoc rodiny.

Model 24-hodinovej starostlivosti by si vyžadoval:
pravidelné mesačné platby vo výške niekoľkých tisíc eur,
  úhradu odmeny opatrovateľky,
  úhradu odvodov, stravy a ubytovania.
Takýto finančný model je pre väčšinu slovenských prijímateľov ekonomicky nereálny a sociálne neprístupný.

4. Riziko nelegálnej práce a obchádzania systému
Pri nízkej platobnej schopnosti prijímateľov by v praxi

dochádzalo k:

  •  tlaku na neoficiálne dohody,
  •  práci „na čierno“,
  •  fiktívnym zmluvám,
  •  kráteniu odvodov.

Tým by sa systém stal nestabilným, netransparentným a ťažko kontrolovateľným zo strany štátu.

5. Nemožnosť efektívnej kontroly kvality služby
Ďalším závažným problémom je praktická nemožnosť kontroly takejto služby. Pri výkone starostlivosti v súkromných domácnostiach, na základe živnosti, bez registrácie ako sociálna služba, štát nemá možnosť:

  •  systematicky kontrolovať kvalitu poskytovanej starostlivosti,
  •  overovať dodržiavanie odborných štandardov,
  •  kontrolovať pracovné podmienky opatrovateliek,
  •  monitorovať bezpečnosť prijímateľa služby.

Kontrola by bola možná len formálne, nie reálne v teréne, čo predstavuje výrazné riziko pre klienta aj poskytovateľa.

6. Ohrozenie dôstojnosti prijímateľa sociálnej služby aj opatrovateľky
Pri nepretržitej prítomnosti jednej osoby v domácnosti bez jasne definovaných pravidiel práce a odpočinku dochádza k:

  •  vyčerpaniu opatrovateľky,
  •  zníženiu kvality starostlivosti,
  •  konfliktom,
  •  porušovaniu súkromia prijímateľa.
  •  porušovaniu súkromia opatrovateľky

 Takýto systém nie je dlhodobo udržateľný ani z ľudského, ani z odborného hľadiska.

Zhrnutie
Model 24-hodinovej starostlivosti vykonávanej na živnosť, používaný v Rakúsku, nie je vhodný pre podmienky Slovenskej republiky, a to najmä z dôvodu:

  • nízkej platobnej schopnosti prijímateľov,
  • neudržateľného financovania,
  • minimálneho sociálneho zabezpečenia opatrovateliek,rizika
  • zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti,
  • nemožnosti efektívnej kontroly kvality služby,
  • rozporu s princípmi sociálnej ochrany a dôstojnosti.

PRE RAKÚŠANOV TÁTO ŽIVNOSŤ NIE JE ZAUJÍMAVA - VYKONÁVAJÚ JU OPATROVATEĽKY Z VÝCHODNÉHO BLOKU
Z pohľadu sociálnej práce a sociálnej politiky je preto vhodnejšie smerovať k systémovým, kontrolovateľným a odborne garantovaným formám domácej starostlivosti, ktoré budú chrániť prijímateľa služby aj pracovníka v starostlivosti.

Auitor: Jaroslav Servátka