|
Typ
|
Pripomienka
|
Odoslaná
|
|
O
|
Čl. I. ods. bod 1. návrhu vyhlášky (§ 1 ods. 3)
Zásadná pripomienka
Navrhujeme doplniť § 1 o odseky v znení:
„(4) Ak zamestnanec vykonáva prácu, pri ktorej sú súčasne do druhej kategórie alebo vyššej kategórie zaradené najmenej tri zložky fyzickej záťaže pri práci podľa prílohy č. 1 písmen O. až S., kategória práce pre faktor fyzická záťaž pri práci sa určí o jeden stupeň vyššie, než zodpovedá najnepriaznivejšej kategórii určenej pre jednotlivé zložky.“
„(5) Ak je zamestnanec súčasne exponovaný viacerým faktorom práce a pracovného prostredia, pri ktorých je práca zaradená do druhej kategórie alebo vyššej kategórie, uvedie sa táto skutočnosť v návrhu na zaradenie prác do kategórií a posúdi sa, či súbeh týchto faktorov nepredstavuje vyššiu mieru zdravotného rizika, než zodpovedá kategórii určenej pre jednotlivé faktory osobitne.“
ODÔVODNENIE
Navrhovaný § 1 ods. 3 zavádza výber najnepriaznivejšej kategórie spomedzi zložiek fyzickej záťaže. Nejde o zohľadnenie súbehu, ale o výber maxima. Zamestnanec zaradený do druhej kategórie súčasne v energetickom výdaji, v ručnej manipulácii s bremenami, v nepriaznivých pracovných polohách, v jednostrannej záťaži horných končatín aj v lokálnej svalovej záťaži je pri tomto pravidle posúdený rovnako ako zamestnanec, u ktorého sa vyskytuje jediná z týchto zložiek.
Predovšetkým však ide o otázku súladu vykonávacieho predpisu so zákonom. Podľa § 31 ods. 4 písm. b) prvého bodu zákona č. 355/2007 Z. z. sa do tretej kategórie zaraďujú práce, pri ktorých je expozícia znížená technickými alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie.
Obdobne podľa § 31 ods. 5 písm. b) prvého bodu sa do štvrtej kategórie zaraďujú práce, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov zvyšuje riziko poškodenia zdravia.
Zákon teda kombináciu faktorov ako samostatný dôvod zaradenia do tretej a štvrtej kategórie výslovne ustanovuje. Vyhláška ako vykonávací predpis tento zákonný dôvod nepremieta. Naopak, § 1 ods. 2 platného znenia ukladá určovať kategóriu pre jednotlivé faktory osobitne a navrhovaný § 1 ods. 3 pri zložkách fyzickej záťaže ukladá vybrať najnepriaznivejšiu z nich. Ani jedno pravidlo neumožňuje zohľadniť to, čo § 31 ods. 4 písm. b) prvý bod zákona predpokladá.
Princíp sčítania účinkov pritom nie je tejto vyhláške cudzí. V prílohe č. 1 písmene J. Chemické faktory sa pri súčasnom pôsobení viacerých chemických faktorov, ktorých vzájomné účinky sa môžu sčítať, kategória určuje podľa súčtu podielov nameraných priemerných hodnôt a príslušných expozičných limitov, a to až do štvrtej kategórie. Neexistuje vecný dôvod, pre ktorý by sa tento prístup mal uplatniť pri chemických faktoroch a neuplatniť pri zložkách fyzickej záťaže, ktoré pôsobia na tie isté anatomické štruktúry.
Pri práci v priamej starostlivosti o odkázané osoby ide o typickú situáciu. Počas jednej pracovnej zmeny je ten istý zamestnanec vystavený celkovej fyzickej záťaži pri chôdzi a manipulácii, ručnej manipulácii pri presunoch a polohovaní, nepriaznivým pracovným polohám pri ošetrovaní na lôžku, jednostrannej záťaži horných končatín pri opakovaných úkonoch hygienickej starostlivosti a lokálnej svalovej záťaži pri pridržiavaní. K tomu pristupuje expozícia biologickým faktorom, chemickým faktorom z dezinfekčných prostriedkov, psychická pracovná záťaž a v letných mesiacoch záťaž teplom.
Podľa komplexného dotazníkového prieskumu KOS (N = 520, august 2026) uvádza bolesti chrbta, kĺbov alebo svalov v súvislosti s prácou 93,5 % respondentov, z toho 67,1 % ako časté a výrazné. Tento podiel nie je vysvetliteľný pôsobením jednej zložky záťaže.
|
áno
|
|
O
|
Čl. I. príloha č. 1 písmenu P.
Zásadná pripomienka
Navrhujeme doplniť do prílohy č. 1 písmena P. kategórie 3 nové písmeno e) v znení:
„e) Práce, pri ktorých sa vykonáva manipulácia s osobou, ktorá nie je schopná pohyb vykonať samostatne alebo v plnom rozsahu, bez použitia mechanického zdvíhacieho zariadenia alebo transferovej pomôcky, alebo bez asistencie ďalšieho zamestnanca.“
Súčasne navrhujeme doplniť poznámku pod čiarou k odkazu 10b tak, aby medzi ďalšie podmienky súvisiace s rizikom poškodenia zdravia pri práci bola výslovne zahrnutá manipulácia s osobou, najmä nestabilita ťažiska, absencia úchopových bodov, nepredvídateľná reakcia manipulovanej osoby a nemožnosť rozdelenia hmotnosti.
ODÔVODNENIE
Všetky kategorizačné kritériá navrhovaného písmena P. sú odvodené od najvyššie prípustnej hmotnosti bremena podľa prílohy č. 2 nariadenia vlády SR č. 281/2006 Z. z. Tento predpis upravuje manipuláciu s neživými bremenami a s manipuláciou s osobami nepočíta.
Osoba sa od neživého bremena líši v každom biomechanicky podstatnom znaku: nemá pevné úchopové body, jej ťažisko sa počas manipulácie mení, môže nepredvídateľne zareagovať alebo klásť odpor, hmotnosť nie je možné rozdeliť na menšie časti a manipuláciu nie je možné prerušiť ani odložiť bez rizika pádu manipulovanej osoby. Osobitné posudzovanie manipulácie s osobami je medzinárodne štandardizované v technickej správe ISO/TR 12296 Ergonomics – Manual handling of people in the healthcare sector.
Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky, konsolidované znenie k 1. 2. 2024, čl. 8 ods. 8 a čl. 37.
Uplatnenie písmena P. doslovne vedie k vnútorne rozpornému výsledku. Podľa kategórie 4 písmena a) ide o štvrtú kategóriu vtedy, keď je u žien prekročená hmotnosť bremena 15 kg. Hmotnosť dospelej osoby toto kritérium prekračuje pri každom úkone. Keďže sa však osoba za bremeno neposudzuje, hodnotenie sa v praxi nevykoná vôbec a práca zostáva zaradená do druhej kategórie.
Údaje to potvrdzujú. Úrad verejného zdravotníctva SR vykonal v 2. polroku 2023 cielený štátny zdravotný dozor v 72 zariadeniach sociálnych služieb, a to na pracoviskách, na ktorých neboli určené rizikové práce. Vo faktore fyzická záťaž bola práca opatrovateľa vo všetkých 71 zariadeniach, ktoré predložili posudok o riziku, zaradená do druhej kategórie; v jednom zariadení posudok vypracovaný nebol. V celom opatrovateľskom sektore vykonávalo k 31. 12. 2023 rizikovú prácu vo faktore fyzická záťaž len 240 zamestnancov. Podľa prieskumu KOS (N = 520, august 2026) vykonáva 45,3 % respondentov zdvih alebo presun imobilnej osoby bez pomôcky a bez pomoci ďalšieho pracovníka šesťkrát a viackrát za zmenu; z 499 respondentov, ktorí odpovedali na otázku o pomôckach, 26,3 % nemá k dispozícii žiadne pomôcky, 25,3 % ich má v nedostatočnom množstve a 31,8 % ich nemôže použiť pre priestorové alebo organizačné podmienky.
|
áno
|
|
O
|
Čl. I. príloha č. 1 písmena P. kategórii 4 písmena a)
Zásadná pripomienka
Navrhujeme, aby kritérium štvrtej kategórie pri zdvíhaní bremena rozlišovalo vekové kategórie aj u žien, obdobne ako u mužov, a aby sa doplnila veková kategória nad 60 rokov pre obe pohlavia. Súčasne navrhujeme, aby predkladateľ zabezpečil súbežnú úpravu prílohy č. 2 nariadenia vlády SR č. 281/2006 Z. z. tak, aby smerné hmotnostné hodnoty boli ustanovené aj pre vekovú kategóriu nad 60 rokov; do vykonania tejto úpravy navrhujeme doplniť do písmena P. prechodné pravidlo, podľa ktorého sa u zamestnancov nad 60 rokov použijú hodnoty ustanovené pre vekovú kategóriu 50 až 60 rokov.
ODÔVODNENIE
Po prvé, navrhované kritérium štvrtej kategórie rozlišuje u mužov vekové kategórie do 45 rokov a nad 45 rokov, u žien však ustanovuje jedinú hodnotu 15 kg bez ohľadu na vek. Pre takéto rozdielne zaobchádzanie nie je v dôvodovej správe uvedený žiadny dôvod. Vekom podmienený pokles svalovej sily pritom nie je viazaný na pohlavie.
Po druhé, kategórie 1 až 3 písmena P. sú definované ako násobky najvyššie prípustnej hmotnosti bremena podľa prílohy č. 2 nariadenia vlády SR č. 281/2006 Z. z. Smerné hmotnostné hodnoty v tejto prílohe sa končia pri vekovej kategórii 50 až 60 rokov. Pre zamestnanca vo veku nad 60 rokov nie je ustanovená žiadna hodnota, a preto nemožno vypočítať ani 0,85-násobok, ani 0,5-násobok, ani žiadny iný násobok, od ktorého kategorizačné kritériá závisia.
Dôsledkom je, že u zamestnancov nad 60 rokov nie je možné podľa navrhovaného znenia určiť kategóriu práce pre zložku ručná manipulácia s bremenami vôbec.
Nejde o teoretickú skupinu: podľa údajov ŠÚ SR pracuje na Slovensku viac než 242 tisíc osôb vo veku 60 a viac rokov, z toho takmer 110 tisíc žien. Priemerný vek zamestnancov opatrovateľskej služby bol k 31. 12. 2025 až 53,47 roka a ženy tvorili 96 % opatrovateľov (Správa o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2025, MPSVR SR, s. 144).
Pre úplnosť uvádzame, že pre ženy vo veku 50 až 60 rokov je najvyššie prípustná hmotnosť ručne zdvíhaného bremena 10 kg za priaznivých podmienok a 5 kg za nepriaznivých podmienok, pričom poznámka č. 4 k prílohe č. 2 nariadenia vlády vymedzuje nepriaznivé podmienky okrem iného ako zhoršené úchopové možnosti, manipuláciu v úrovniach podlaha – plece, nakláňanie a pootáčanie trupu a veľkú vzdialenosť medzi ťažiskom tela a ťažiskom bremena. Presun ležiacej osoby spĺňa tieto znaky súčasne.
|
áno
|
|
O
|
Čl. I. príloha č. 1 písmená P., Q., R. a S.
Zásadná pripomienka
Komora opatrovateliek Slovenska podporuje zavedenie kategórie 3 aj pre prípady, keď nie sú prekročené najvyššie prípustné hodnoty, ale vplyv ďalších podmienok predstavuje vysokú mieru zdravotného rizika, teda písmeno P. kategóriu 3 písmeno d), písmeno Q. kategóriu 3 písmeno c), písmeno R. kategóriu 3 písmeno b) a písmeno S. kategóriu 3 písmeno c).
Navrhujeme však doplniť do § 1 nový odsek v znení:
„Vplyv ďalších podmienok súvisiacich s rizikom poškodenia zdravia podľa prílohy č. 1 písmen P. až S. predstavuje vysokú mieru zdravotného rizika podľa § 31 ods. 4 zákona najmä vtedy, ak je pri hodnotenej práci súčasne splnených najmenej päť faktorov alebo podmienok uvedených v osobitných predpisoch, na ktoré sa tieto ustanovenia odvolávajú, ak sa u zamestnancov zistili zdravotné zmeny vo vzťahu k pôsobiacej zložke fyzickej záťaže, alebo ak pre danú skupinu zamestnancov nie sú limitné hodnoty ustanovené. Posúdenie sa odôvodní v posudku o riziku a v návrhu na zaradenie prác do kategórií s uvedením konkrétnych splnených faktorov a podmienok.“
ODÔVODNENIE
Navrhované kvalitatívne kritérium je vítaným nástrojom, ktorý umožňuje zohľadniť skutočné pracovné podmienky tam, kde meranie samo osebe nezachytáva mieru rizika. Oceňujeme, že ďalšie podmienky nie sú ponechané na voľnú úvahu, ale sú poznámkami pod čiarou k odkazom 10b až 10e naviazané na konkrétne zoznamy v osobitných predpisoch.
Pojem vysoká miera zdravotného rizika je pritom pojmom zákona. Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. sa do tretej kategórie zaraďujú práce s vysokou mierou zdravotného rizika, pričom zákon uvádza tri samostatné dôvody: expozíciu, ktorú sa nepodarilo znížiť na úroveň limitu technickými alebo organizačnými opatreniami [písmeno a)]; expozíciu zníženú na úroveň limitu, pri ktorej však vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov môžu poškodiť zdravie alebo sa zisťujú zdravotné zmeny u zamestnancov [písmeno b)]; a situáciu, keď limity nie sú ustanovené, ale nepriaznivá odpoveď organizmu poukazuje na možné špecifické pôsobenie faktorov [písmeno c)].
Navrhované doplnenie preto nezavádza nové kritérium. Robí zákonné kritérium vykonateľným tým, že určuje, kedy sa jeho naplnenie predpokladá, a ukladá posúdenie odôvodniť.
Osobitne upozorňujeme na dôvod podľa § 31 ods. 4 písm. c) zákona. Pre zamestnancov vo veku nad 60 rokov nie sú smerné hmotnostné hodnoty v prílohe č. 2 nariadenia vlády č. 281/2006 Z. z. ustanovené vôbec. Ide teda o situáciu, na ktorú toto ustanovenie zákona priamo dopadá: limity nie sú ustanovené a nepriaznivá odpoveď organizmu je doložená. Podľa prieskumu KOS (N = 520, august 2026) uvádza bolesti chrbta, kĺbov alebo svalov v súvislosti s prácou 93,5 % respondentov, z toho 67,1 % ako časté a výrazné.
Bez pravidla o naplnení a bez povinnosti odôvodnenia bude zákonné kritérium v praxi vykladané v prospech nižšej kategórie. Výsledok posudku totiž priamo určuje rozsah povinností a nákladov zamestnávateľa: podľa § 30 ods. 1 písm. c) druhého bodu zákona č. 355/2007 Z. z. sa pri tretej alebo štvrtej kategórii posudzuje zdravotné riziko najmenej raz za rok, kým pri druhej kategórii raz za 24 mesiacov. Pracovnú zdravotnú službu, ktorá posudok vypracúva, si pritom zamestnávateľ podľa § 30a toho istého zákona sám vyberá a hradí.
Že ustanovenie bez prahu zostáva nepoužité, dokladá doterajšia prax. Obdobná konštrukcia je podľa dôvodovej správy obsiahnutá už v platnom znení vyhlášky, a napriek tomu Úrad verejného zdravotníctva SR evidoval k 31. 12. 2023 v celom opatrovateľskom sektore len 240 zamestnancov, ktorých práca bola vo faktore fyzická záťaž zaradená do tretej kategórie.
Na ilustráciu uvádzame, ako sa zoznam faktorov podľa prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 281/2006 Z. z., na ktorý odkazuje odkaz 10b, vzťahuje na presun ležiacej osoby z lôžka. Ide o bremeno neskladné a ťažko uchopiteľné (bod 1 písm. b), nestabilné, ktorého ťažisko sa môže premiestňovať (bod 1 písm. c), s ktorým sa manipuluje vo vzdialenosti od tela s nakláňaním a vytáčaním trupu (bod 1 písm. d); fyzická námaha je nadmerná (bod 2 písm. a), dosahovaná otáčavým pohybom trupu (bod 2 písm. b) a existuje pravdepodobnosť neočakávaného pohybu bremena (bod 2 písm. c); v pracovnom prostredí nie je dostatok priestoru (bod 3 písm. a), miesto neumožňuje manipulovať v bezpečnej výške alebo v správnej polohe (bod 3 písm. c) a manipuluje sa na rôznych úrovniach (bod 3 písm. d); činnosť zahŕňa príliš častú fyzickú záťaž namáhajúcu chrbticu (bod 4 písm. a), nedostatočný čas potrebný na zotavenie (bod 4 písm. b) a vnútené tempo práce, ktoré zamestnanec nemôže meniť (bod 4 písm. d).
Prieskum KOS (N = 520, august 2026) tieto znaky dokladá číslami: 31,8 % respondentov má pomôcky, ale priestorové alebo organizačné podmienky neumožňujú ich používanie, 26,3 % nemá pomôcky vôbec, 45,3 % vykonáva zdvih alebo presun bez pomôcky a bez pomoci ďalšieho pracovníka šesťkrát a viackrát za zmenu, medián počtu prijímateľov na jedného zamestnanca je 14 na dennej a 27 na nočnej zmene (u respondentov, ktorí nočné zmeny slúžia) a 93,5 % uvádza bolesti chrbta, kĺbov alebo svalov v súvislosti s prácou.
Že tento tlak pôsobí, dokladajú údaje Úradu verejného zdravotníctva SR z cieleného štátneho zdravotného dozoru v 72 zariadeniach sociálnych služieb (2. polrok 2023): vo faktore fyzická záťaž bolo objektívne posúdenie vykonané v 9 zariadeniach a odborný odhad v 62 zariadeniach, teda v 87,3 % zo 71 zariadení, ktoré predložili posudok o riziku, a práca opatrovateľa bola vo faktore fyzická záťaž vo všetkých z nich zaradená do druhej kategórie.
Komora opatrovateliek Slovenska nespochybňuje odbornosť ani integritu poskytovateľov pracovnej zdravotnej služby. Upozorňuje na to, že neurčité kritérium na nich prenáša tlak, ktorý by niesť nemali, a navrhuje ho preto doplniť o uchopiteľné znaky a o povinnosť odôvodnenia.
|
áno
|
|
O
|
Čl. I. príloha č. 1 písmeno T.
Zásadná pripomienka
Navrhujeme, aby zaradenie práce do tretej kategórie podľa písmena T. bolo možné aj vtedy, keď sa pri práci vyskytuje opakovaná expozícia agresivite alebo násiliu zo strany tretích osôb, najmä prijímateľov sociálnej služby, pacientov alebo ich príbuzných, a to bez ohľadu na to, či je dosiahnutý najvyšší stupeň záťaže podľa osobitného predpisu.
Súčasne navrhujeme prehodnotiť ustanovenie, podľa ktorého sa štvrtá kategória pri psychickej pracovnej záťaži neurčuje, a umožniť zaradenie do štvrtej kategórie tam, kde sa opakovane vyskytla choroba z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania vo vzťahu k psychickej pracovnej záťaži, obdobne ako pri zložkách fyzickej záťaže podľa písmen P. až S.
ODÔVODNENIE
Navrhované písmeno T. odkazuje pri tretej kategórii na najvyšší stupeň záťaže podľa prílohy č. 1 pripravovanej vyhlášky o ochrane zdravia pred psychickou pracovnou záťažou, predloženej súbežne ako LP/2026/448. V texte uvedeného návrhu sa slová „agresivita“, „násilie“ ani „útok“ nevyskytujú ani raz a agresivita zo strany tretích osôb nie je medzi hodnotenými charakteristikami práce a pracovného prostredia.
Dôsledok je systémový: v sektore, kde je expozícia agresii každodenná, nemôže táto expozícia prispieť k dosiahnutiu tretej kategórie, pretože sa vôbec nehodnotí. Nejde o technický detail, ale o dôvod, pre ktorý zostáva práca v priamej starostlivosti dlhodobo mimo kategórie rizikových prác.
Psychická pracovná záťaž je pritom jediným faktorom, pri ktorom cielený štátny zdravotný dozor Úradu verejného zdravotníctva SR v 72 zariadeniach sociálnych služieb (2. polrok 2023) potvrdil vysokú mieru zdravotného rizika. Do tretej kategórie bola práca opatrovateľa a sestry zaradená v jedinom zariadení, a to práve vo faktore psychická pracovná záťaž, v domove sociálnych služieb v rámci psychiatrickej nemocnice, teda pri starostlivosti o prijímateľov s duševnými poruchami; v ostatných 67 zariadeniach, ktoré predložili posudok o riziku, bola zaradená do druhej kategórie, pričom posudok sa v 54 zo 68 zariadení opieral len o odborný odhad. V celom opatrovateľskom sektore vykonávalo k 31. 12. 2023 rizikovú prácu vo faktore psychická pracovná záťaž 895 zamestnancov. Starostlivosť o prijímateľov s duševnými poruchami pritom nie je obmedzená na psychiatrické zariadenia: podľa MPSVR SR malo v roku 2025 až 75,5 % prijímateľov v zariadeniach sociálnych služieb s pobytovou, ambulantnou a týždennou formou psychotickú poruchu, užívalo neuroleptiká alebo antidepresíva a 29 613 prijímateľov trpí duševnými poruchami a poruchami správania, najčastejšie demenciami (Správa o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2025, s. 135). O to dôležitejšie je, aby hodnotenie tohto faktora zahŕňalo aj agresivitu tretích osôb.
Podľa komplexného dotazníkového prieskumu KOS (N = 520, august 2026) zažilo za posledných 12 mesiacov slovný útok zo strany prijímateľa alebo jeho príbuzného 85,0 % respondentov, z toho 50,2 % opakovane, a fyzické napadnutie 61,0 %, z toho 20,4 % opakovane. V špecializovaných zariadeniach dosahuje podiel fyzicky napadnutých 73,3 %. Psychologickú podporu po náročnom incidente dostalo len 11,8 % z tých, ktorí ju potrebovali. Morálny distres uvádza 91,9 % respondentov a príznaky syndrómu vyhorenia 78,1 %.
Komora opatrovateliek Slovenska uplatnila pripomienku v tomto zmysle aj k materiálu LP/2026/448.
|
áno
|
|
O
|
Čl. I. príloha č. 2 vyhlášky č. 448/2007 Z. z.
Zásadná pripomienka
Navrhujeme doplniť do prílohy č. 2, ktorá upravuje náležitosti návrhu na zaradenie prác do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie a na zmenu alebo vyradenie prác z nich, novú náležitosť v znení:
„Údaj o tom, či boli hodnoty jednotlivých faktorov práce a pracovného prostredia a ich zložiek zistené objektívnym meraním alebo odborným odhadom, s odôvodnením použitej metódy; ak bola použitá kvalitatívna charakteristika prác podľa prílohy č. 1 písmen P. až S. kategórie 3, uvedie sa aj odôvodnenie posúdenia miery zdravotného rizika.“
ODÔVODNENIE
Návrh v prílohe č. 1 zavádza pre všetky zložky fyzickej záťaže kategorizačné kritériá vyjadrené ako násobky nameraných alebo zistených hodnôt. Spoľahlivosť celej kategorizácie preto závisí od toho, akou metódou boli tieto hodnoty získané. Náležitosti návrhu na zaradenie prác do kategórií túto informáciu nevyžadujú a posudok ani návrh preto nie sú v tomto smere preskúmateľné ani pre zamestnanca, ani pre zástupcov zamestnancov, ani pre orgán verejného zdravotníctva.
Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva SR z cieleného štátneho zdravotného dozoru v 72 zariadeniach sociálnych služieb (2. polrok 2023) bolo vo faktore fyzická záťaž objektívne posúdenie vykonané v 9 zariadeniach a odborný odhad v 62 zariadeniach, teda v 87,3 % prípadov; pri psychickej pracovnej záťaži išlo o odborný odhad v 54 zo 68 zariadení, teda v takmer 80 % prípadov. Bez uvedenia metódy nie je možné tento stav ani zistiť, ani napraviť.
Podľa prieskumu KOS (N = 520, august 2026) navyše 46,9 % respondentov nevie o tom, že by sa na ich pracovisku vôbec vykonávalo hodnotenie pracovných rizík, a ďalších 21,2 % uvádza, že o jeho výsledkoch neboli informovaní.
Uvedenie metódy nezvyšuje administratívnu záťaž: ide o údaj, ktorý spracovateľ posudku v každom prípade pozná.
|
áno
|
|
O
|
Čl. I. príloha č. 1 písmená O. až S. a k písmenu T.
Zásadná pripomienka
Navrhujeme, aby predkladateľ zachoval doterajšie vstupné kritériá prvej a druhej kategórie tam, kde ich návrh zužuje, alebo aby zúženie odôvodnil a kvantifikoval, a to najmä:
a) aby sa pri nepriaznivých pracovných polohách nevylúčilo posudzovanie zdravotného rizika pri polohách v zóne 1, ak sa vyskytujú opakovane alebo v súbehu s inou zložkou fyzickej záťaže,
b) aby sa dolná hranica druhej kategórie pri zdvíhaní bremena nezvyšovala z 0,5-násobku na 0,85-násobok najvyššie prípustnej hmotnosti bremena u žien,
c) aby sa pri krátkodobom energetickom výdaji a pri krátkodobom čase pracovnej polohy zachovalo určovanie prvej a druhej kategórie.
ODÔVODNENIE
Osobitná časť dôvodovej správy k návrhu na viacerých miestach výslovne uvádza, že návrh znižuje počet posudzovaných a kategorizovaných prác. Týka sa to ručnej manipulácie s bremenami (v dôsledku definície bremena od 3 kg), nepriaznivých pracovných polôh (v dôsledku vylúčenia zóny 1 z posudzovania, pričom sa výslovne uvádza, že práce doteraz zaraďované do prvej kategórie sa kategorizovať nebudú) a psychickej pracovnej záťaže (predpokladá sa výrazné zníženie počtu prác zaradených v druhej kategórii).
K tomu pristupuje posun vstupných prahov. Pri zdvíhaní bremena sa dolná hranica druhej kategórie u žien zvyšuje z 0,5-násobku na 0,85-násobok najvyššie prípustnej hmotnosti bremena a u mužov z 0,2-násobku na 0,85-násobok. Pri nepriaznivých pracovných polohách nahrádza doterajšie kritérium samotného výskytu polohy pásmo od 0,7-násobku celozmenového času. Pri energetickom výdaji sa pásmo prvej kategórie zužuje z rozsahu 0 až 0,85-násobku na 0,6 až 0,8-násobok.
Kumulatívny účinok týchto zmien je taký, že podstatná časť prác, ktoré sú dnes kategorizované, kategorizovaná nebude. Nejde pritom o práce, pri ktorých by sa expozícia zmenila; mení sa výlučne pravidlo. Zamestnanec, ktorého práca prestane byť kategorizovaná, sa dostáva mimo systematického sledovania vplyvu práce na zdravie.
Zásadu zachovania dosiahnutej úrovne ochrany podľa smernice Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci pritom predkladateľ v tej istej dôvodovej správe sám uplatňuje, keď ňou odôvodňuje prevzatie limitnej hodnoty 15 kg pre ženy z nariadenia vlády č. 281/2006 Z. z. Žiadame, aby sa rovnaká zásada uplatnila konzistentne na celý návrh.
Upozorňujeme tiež na rozpor medzi dokumentmi predloženého materiálu. Analýza sociálnych vplyvov pri regulácii č. 3 uvádza, že je možné očakávať mierny nárast rizikových prác, zatiaľ čo dôvodová správa na viacerých miestach uvádza zníženie počtu posudzovaných a kategorizovaných prác. Žiadame tento rozpor odstrániť a očakávaný vývoj kvantifikovať.
|
áno
|
|
O
|
analýza sociálnych vplyvov predloženého materiálu
Zásadná pripomienka
Navrhujeme doplniť analýzu sociálnych vplyvov tak, aby boli vyplnené časti 4.1, 4.3.1 a 4.3.2, a to najmä:
a) kvantifikovať počet zamestnancov, ktorých práca podľa nových kritérií prestane byť zaradená do tretej alebo štvrtej kategórie, a vyčísliť dopad zániku nároku na príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, na rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou a na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, ako vplyv na hospodárenie domácností podľa bodu 4.1,
b) posúdiť a popísať, či návrh vedie k nepriamej diskriminácii na základe veku, a to vo vzťahu k zamestnancom nad 60 rokov, pre ktorých nie sú ustanovené smerné hmotnostné hodnoty, od ktorých sú kategorizačné kritériá odvodené,
c) posúdiť a popísať odlišný vplyv návrhu na ženy a mužov, a to vo vzťahu k prílohe č. 1 písmenu P. kategórii 4 písmenu a), ktoré u mužov rozlišuje dve vekové kategórie a u žien žiadnu.
ODÔVODNENIE
Analýza sociálnych vplyvov v časti k regulácii č. 3 výslovne uvádza, že ak niektoré práce prestanú spĺňať podmienky pre zaradenie do tretej alebo štvrtej kategórie, dotknutým zamestnancom zaniknú práva a nároky viazané na výkon rizikovej práce. Menovite ide o nárok na príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z., nárok na zabezpečenie rekondičného pobytu alebo rehabilitácie v súvislosti s prácou podľa zákona č. 124/2006 Z. z. a o mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce podľa Zákonníka práce.
Ide o priamy zásah do príjmov domácností dotknutých zamestnancov. Časť 4.1 analýzy, ktorá má vplyv na hospodárenie domácností popísať a kvantifikovať, však nie je vyplnená ani v pozitívnej, ani v negatívnej časti, a nie je v nej uvedená ani poznámka „Bez vplyvu“, ktorú metodika pre takýto prípad predpisuje.
Rovnako nie sú vyplnené časti 4.3.1 a 4.3.2, ktoré majú posúdiť, či návrh dodržuje povinnosť rovnakého zaobchádzania okrem iného na základe veku a pohlavia a či môže viesť k nepriamej diskriminácii. Nevyplnenie týchto častí je v tomto materiáli osobitne závažné, pretože samotný návrh obsahuje dve ustanovenia s priamym vekovým a rodovým rozlíšením: v prílohe č. 1 písmene P. kategórii 4 písmene a) sa u mužov určujú dve vekové kategórie a u žien jediná hodnota bez ohľadu na vek; a kategorizačné kritériá kategórií 1 až 3 tohto písmena sú odvodené od smerných hmotnostných hodnôt, ktoré pre zamestnancov nad 60 rokov nie sú ustanovené.
Podľa údajov Štatistického úradu SR pracuje na Slovensku viac než 242 tisíc osôb vo veku 60 a viac rokov, z toho takmer 110 tisíc žien. V opatrovateľskej službe tvoria ženy 96 % opatrovateľov pri priemernom veku zamestnancov 53,47 roka a v zariadeniach sociálnych služieb 87 % zamestnancov pri priemernom veku 48,56 roka (Správa o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2025, MPSVR SR, s. 137, 138 a 144). Obe uvedené ustanovenia sa tak môžu uplatniť na tej istej skupine zamestnankýň. Rekondičný pobyt alebo rehabilitácia v súvislosti s prácou je pritom preventívne opatrenie, ktoré zamestnancovi umožňuje vo fyzicky náročnej práci zotrvať. Jeho zánik u zamestnancov v priamej starostlivosti má preto dopad aj na personálnu kapacitu sociálnych služieb, a teda na prijímateľov. Analýza sociálnych vplyvov by mala tento dopad posúdiť.
|
áno
|
|
O
|
Čl. II. návrh vyhlášky
Zásadná pripomienka
Navrhujeme upraviť dátum nadobudnutia účinnosti tak, aby nastal až po riadnom vyhodnotení pripomienkového konania, vyhlásení vyhlášky v Zbierke zákonov SR.
ODÔVODNENIE
Článok II určuje nadobudnutie účinnosti na 1. októbra 2026, zatiaľ čo pripomienkové konanie k materiálu sa začalo 17. septembra 2026 a končí sa 7. októbra 2026. Navrhovaný deň účinnosti tak predchádza ukončeniu pripomienkového konania.
|
áno
|
