|
Typ
|
Pripomienka
|
Odoslaná
|
|
O
|
k prílohe č. 2 tabuľke č. 1 návrhu vyhlášky
Zásadná pripomienka
Navrhujeme, aby príloha č. 2 tabuľka č. 1 zachovala vekovú diferenciáciu najvyššie prípustných hodnôt energetického výdaja netto pre dospelých zamestnancov v rozsahu najmenej takom, aký ustanovuje príloha č. 2 tabuľky č. 1 a č. 2 vyhlášky č. 542/2007 Z. z., teda osobitne pre vekové skupiny 18 – 29, 30 – 39, 40 – 49, 50 – 59 a 60 – 65 rokov, osobitne pre mužov a osobitne pre ženy. Súčasne navrhujeme doplniť vekovú skupinu nad 65 rokov.
ODÔVODNENIE
Predložený návrh nahrádza päť vekových kategórií dospelých jedinou hodnotou pre každé pohlavie. Veková diferenciácia zostáva zachovaná len pre mladistvých vo veku 15 až 17 rokov v tabuľkách č. 2 a 3.
Dôsledkom je, že najvyššie prípustný zmenový priemerný energetický výdaj pre ženu vo veku 60 až 65 rokov sa zvyšuje z 3,7 MJ na 4,5 MJ, teda o 21,6 %, a zmenový maximálny zo 4,4 MJ na 5,4 MJ, teda o 22,7 %. Pre ženu vo veku 50 až 59 rokov ide o zvýšenie z 4,0 MJ na 4,5 MJ. Ide o vecné zníženie úrovne ochrany zdravia pri práci u vekovej skupiny, u ktorej je fyziologická kapacita preukázateľne nižšia a regeneračná schopnosť pomalšia.
Dôvodová správa uvádza, že sa z vyhlášky č. 542/2007 Z. z. preberajú limitné hodnoty pre mužov a ženy vo veku 18 až 65 rokov. V skutočnosti návrh preberá len hodnoty vekovej skupiny 40 až 49 rokov a uplatňuje ich na celý vekový rozsah. Zníženie úrovne ochrany pre staršie vekové skupiny nie je odôvodnené žiadnym novým vedeckým poznatkom.
Analýza sociálnych vplyvov odôvodňuje zúženie počtu vekových kategórií predchádzaním diskriminácii na základe veku. S cieľom predchádzať diskriminácii súhlasíme, no zjednotenie limitu ho nedosahuje. Rozlíšenie limitov podľa veku neznevýhodňuje staršieho zamestnanca, ale chráni jeho zdravie s ohľadom na fyziologickú kapacitu, ktorá s vekom klesá. Ak sa limit pre ženu vo veku 60 až 65 rokov zvýši o viac ako pätinu, starší zamestnanci nezískajú rovnaké zaobchádzanie, ale nižšiu ochranu. Návrh sám vekové rozlíšenie ponecháva pri mladistvých a súbežne predložený návrh LP/2026/480 ho ponecháva pri mužoch v prílohe č. 1 písmene P. kategórii 4 písmene a). Nie je zrejmé, prečo sa veková diferenciácia považuje za potrebnú v týchto prípadoch, ale za nepotrebnú u zamestnancov v druhej polovici pracovného života.
Vekový profil dotknutých zamestnancov: podľa výberového zisťovania pracovných síl ŠÚ SR pracovalo na Slovensku viac než 242 tisíc osôb vo veku 60 a viac rokov, z toho takmer 110 tisíc žien. Podľa komplexného dotazníkového prieskumu KOS (N = 520, august 2026) uvádza 93,5 % respondentov bolesti chrbta, kĺbov alebo svalov v súvislosti s prácou, z toho 67,1 % ako časté a výrazné.
Podľa MPSVR SR bol k 31. 12. 2025 priemerný vek zamestnancov opatrovateľskej služby 53,47 roka a zamestnancov zariadení sociálnych služieb 48,56 roka; ženy tvorili 96 % opatrovateľov v opatrovateľskej službe a 87 % zamestnancov zariadení (Správa o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2025, s. 137, 138 a 144). Priemerný vek v opatrovateľskej službe sa oproti roku 2023, keď bol 52,88 roka, ďalej zvýšil (Analýza poskytovania sociálnych služieb v SR, MPSVR SR, 2024, s. 43).
Z uvedeného dôvodu považujeme zachovanie vekovej diferenciácie za nevyhnutnú podmienku súladu návrhu so zásadou nezhoršovania dosiahnutej úrovne ochrany zdravia pri práci.
|
áno
|
|
O
|
k prílohe č. 2 návrhu vyhlášky
Zásadná pripomienka
Navrhujeme doplniť do prílohy č. 2 kritériá na posudzovanie zmenovej srdcovej frekvencie pri práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami v rozsahu najmenej takom, aký ustanovuje príloha č. 2 tabuľka č. 5 vyhlášky č. 542/2007 Z. z., a to vrátane rozlíšenia podľa vekových skupín. Súčasne navrhujeme doplniť do § 5 návrhu odsek, podľa ktorého sa hodnotenie celkovej fyzickej záťaže vykoná aj hodnotením srdcovej frekvencie, ak to povaha práce alebo pracovné podmienky vyžadujú.
ODÔVODNENIE
V predloženom návrhu vrátane príloh sa pojem srdcová frekvencia nevyskytuje ani raz. Platná vyhláška č. 542/2007 Z. z., ktorú návrh podľa § 12 ruší, tento ukazovateľ obsahuje.
Dôvodová správa vypustenie odôvodňuje tým, že kritériá srdcovej frekvencie nie sú limitnými hodnotami na účel kategorizácie prác a že hodnoty srdcovej frekvencie možno použiť na hodnotenie energetického výdaja. Platná vyhláška č. 542/2007 Z. z. však v prílohe č. 2 zaraďuje srdcovú frekvenciu medzi prípustné hodnoty fyziologických ukazovateľov pracovnej záťaže a v bode 3 ustanovuje, že zmenové priemerné hodnoty srdcovej frekvencie nesmú prekročiť ani krátkodobo hodnotu 150 tepov za minútu. Povinnosť zohľadniť srdcovú frekvenciu navyše nevyplýva len z kategorizácie, ale aj z poznámky č. 3 k prílohe č. 2 nariadenia vlády č. 281/2006 Z. z.
Po prvé, ide o jediný ukazovateľ celkovej fyzickej záťaže, ktorý je objektívne merateľný priamo na pracovisku počas bežnej zmeny, bez laboratórnych podmienok a bez neprimeraných nákladov. Jeho vypustenie fakticky ponecháva posudzovanie celkovej fyzickej záťaže na výpočet a odborný odhad.
Po druhé, vypustenie spôsobuje rozpor s platným právnym predpisom. Príloha č. 2 nariadenia vlády SR č. 281/2006 Z. z., na ktoré § 6 návrhu vyhlášky odkazuje, v poznámke č. 3 ukladá pri stanovení maximálnej celozmenovej hmotnosti bremena individuálne zohľadniť aj energetický výdaj a srdcovú frekvenciu. Po zrušení vyhlášky č. 542/2007 Z. z. by kritériá na posúdenie tohto ukazovateľa neboli ustanovené v žiadnom platnom predpise a uvedená povinnosť by sa stala nevykonateľnou.
Po tretie, prevaha odborného odhadu nad objektívnym meraním je v dotknutých sektoroch už dnes preukázaná. Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva SR z cieleného štátneho zdravotného dozoru v 72 zariadeniach sociálnych služieb (2. polrok 2023) posúdila pracovná zdravotná služba zdravotné riziko vo faktore fyzická záťaž na základe objektívneho posúdenia len v 9 zariadeniach a na základe odborného odhadu v 62 zariadeniach, teda v 87,3 % prípadov. Vo faktore fyzická záťaž bola práca opatrovateľa vo všetkých 71 zariadeniach, ktoré predložili posudok o riziku, zaradená do druhej kategórie; dozor sa pritom vykonal na pracoviskách, na ktorých neboli určené rizikové práce. Vypustenie merateľného ukazovateľa tento stav prehĺbi.
|
áno
|
|
O
|
ods. nový odsek § 2 návrhu vyhlášky
Zásadná pripomienka
Navrhujeme doplniť do § 2 nový odsek 40 v znení:
„(40) Manipulácia s osobou je zložka fyzickej záťaže pri práci, pri ktorej zamestnanec pri plnení pracovnej úlohy zdvíha, premiestňuje, polohuje, pridržiava alebo inak fyzicky asistuje inej osobe, ktorá nie je schopná pohyb vykonať samostatne alebo v plnom rozsahu. Manipulácia s osobou sa posudzuje osobitne od manipulácie s neživým bremenom.“
ODÔVODNENIE
Návrh v § 2 ods. 39 vymedzuje bremeno ako predmet s hmotnosťou 3 kg a viac. Osoba, ktorej zamestnanec pomáha pri presune, tak spadá pod režim manipulácie s predmetom, hoci sa od predmetu líši v každom biomechanicky podstatnom znaku.
Na rozdiel od neživého bremena osoba nemá pevné úchopové body a manipulácia sa vykonáva držaním mäkkých tkanív alebo odevu; ťažisko sa počas manipulácie mení a nie je vopred určiteľné; osoba môže nepredvídateľne zareagovať, klásť odpor, stiahnuť sa alebo sa zachytiť; časť hmotnosti sa nemusí preniesť na pomôcku, ale priamo na zamestnanca; a manipuláciu nemožno prerušiť ani odložiť, pretože by došlo k pádu alebo poraneniu manipulovanej osoby. Z rovnakého dôvodu nie je možné znížiť záťaž rozdelením bremena na menšie časti, čo je pri neživých bremenách základné technické opatrenie.
Osobitné ergonomické posudzovanie manipulácie s osobami je medzinárodne štandardizované v technickej správe ISO/TR 12296 Ergonomics – Manual handling of people in the healthcare sector, ktorá bola vypracovaná práve preto, že metodiky určené pre neživé bremená nie sú v tejto oblasti použiteľné.
Vymedzenie pojmu je navrhnuté všeobecne, nie sektorovo, aby sa vzťahovalo na všetky pracoviská, kde k takejto manipulácii dochádza, vrátane zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb, terénnych služieb, záchrannej zdravotnej služby a školských zariadení pre deti so zdravotným postihnutím.
Podľa komplexného dotazníkového prieskumu KOS (N = 520, august 2026) vykonáva 45,3 % respondentov zdvih alebo presun imobilného prijímateľa, násobne ťažšieho ako prípustné hmotnostné limity, ako bez pomôcky a bez pomoci ďalšieho pracovníka šesťkrát a viackrát za zmenu.
|
áno
|
|
O
|
ods. nový § 6 návrhu vyhlášky
Zásadná pripomienka
Navrhujeme, aby § 6 nebol formulovaný ako paušálny odkaz na osobitný predpis a aby sa doplnil o odsek 2 v znení:
„(2) Ak je súčasťou pracovnej úlohy manipulácia s osobou, vykoná sa hodnotenie osobitne; zohľadní sa pritom nemožnosť rozdelenia hmotnosti, nestabilita ťažiska, absencia úchopových bodov, nepredvídateľná reakcia manipulovanej osoby, priestorové usporiadanie miesta výkonu práce a počet zamestnancov dostupných na vykonanie úkonu. Podmienky pri manipulácii s osobou sa považujú za nepriaznivé podmienky podľa osobitného predpisu, ak nie je preukázaný opak.“ Doterajší text § 6 sa označuje ako odsek 1.
ODÔVODNENIE
Paragraf 6 návrhu neustanovuje žiadne vlastné požiadavky a celú oblasť ručnej manipulácie s bremenami odkazuje na nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z. Tým sa do nového predpisu preberajú aj obmedzenia odkazovanej úpravy.
Smerné hmotnostné hodnoty podľa prílohy č. 2 písm. a) nariadenia vlády č. 281/2006 Z. z. sa končia pri vekovej kategórii 50 až 60 rokov. Pre zamestnanca vo veku nad 60 rokov nie je ustanovená žiadna hodnota. Ide o medzeru, ktorá je pri rastúcom podiele zamestnancov nad 60 rokov v priamej starostlivosti neudržateľná, a nový predpis ju bez tejto úpravy potvrdzuje.
Pre ženy vo veku 50 až 60 rokov je maximálna hmotnosť ručne zdvíhaného a prenášaného bremena 10 kg za priaznivých podmienok a 5 kg za nepriaznivých podmienok. Poznámka č. 4 k uvedenej prílohe vymedzuje nepriaznivé podmienky okrem iného ako zhoršené úchopové možnosti, manipuláciu v úrovniach podlaha – plece, fyziologicky neprijateľnú pracovnú polohu vrátane nakláňania a pootáčania trupu, veľkú vzdialenosť medzi ťažiskom tela a ťažiskom bremena a vnútené pritláčanie bremena k bruchu. Presun ležiaceho prijímateľa sociálnej služby alebo pacienta spĺňa väčšinu týchto znakov súčasne, pričom hmotnosť dospelej osoby uvedené hodnoty mnohonásobne prekračuje.
Navrhovaný odsek nezasahuje do hmotnostných limitov osobitného predpisu. Ustanovuje len spôsob hodnotenia a kvalifikáciu podmienok, teda vec, ktorá je predmetom úpravy tejto vyhlášky.
|
áno
|
|
O
|
§ 11 návrhu vyhlášky
Zásadná pripomienka
Navrhujeme doplniť do § 11 ods. 2 nové písmeno d) v znení:
„d) zabezpečenie mechanických zdvíhacích zariadení a transferových pomôcok a zabezpečenie priestorových podmienok, ktoré umožňujú ich používanie, ak je súčasťou pracovnej úlohy manipulácia s osobou.“
Súčasne navrhujeme doplniť do § 11 nový odsek 6 v znení:
„(6) Ak pri manipulácii s osobou nie je možné použiť mechanické zdvíhacie zariadenie alebo transferovú pomôcku pre zdravotný stav manipulovanej osoby alebo pre priestorové usporiadanie miesta výkonu práce, zamestnávateľ zabezpečí vykonanie úkonu najmenej dvoma zamestnancami. Nemožnosť použitia pomôcky sa uvedie v posudku o riziku podľa § 10 ods. 2.“
ODÔVODNENIE
Paragraf 11 ods. 2 vymenúva technické opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži v písmenách a) až c) a neuvádza medzi nimi mechanické zdvíhacie zariadenie ani transferovú pomôcku, teda opatrenie, ktoré je pri manipulácii s osobami základným a v praxi jediným účinným technickým riešením.
Naopak, § 11 ods. 4 písm. d) uvádza medzi inými opatreniami rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou. Návrh tak upravuje následnú nápravu poškodeného zdravia, ale neupravuje technické opatrenie, ktoré jeho vzniku predchádza. Vytvára to rozpor v prijímaní preventívnych opatrení.
Podľa komplexného dotazníkového prieskumu KOS (N = 520, august 2026; na túto otázku odpovedalo 499 respondentov) nemá 26,3 % respondentov k dispozícii žiadne pomôcky na bezpečný presun prijímateľov, ďalších 25,3 % ich má v nedostatočnom množstve a 31,8 % ich má, ale priestorové alebo organizačné podmienky neumožňujú ich používanie. Spolu 83,4 % respondentov teda nemá pomôcky v potrebnom množstve alebo ich nemôže používať. Školenie o bezpečnej manipulácii s prijímateľmi nikdy neabsolvovalo 36,7 % respondentov.
Formulácia navrhovaného odseku 6 je zámerne postavená tak, aby nemožnosť použitia pomôcky nebola dôvodom na vykonanie úkonu jedným zamestnancom, ale dôvodom na tímovú manipuláciu a na jej zaznamenanie v posudku o riziku. Zabezpečenie priestorových podmienok je súčasťou navrhovaného písmena d) preto, že nedostatok priestoru je podľa prieskumu najčastejším dôvodom, pre ktorý nemožno dostupnú pomôcku použiť (18,4 % respondentov; organizačné dôvody uvádza 13,4 %). Samotné obstaranie pomôcky bez priestoru na jej použitie je formálnym a neúčinným splnením povinnosti.
|
áno
|
|
O
|
§ 11 ods. 5 návrhu vyhlášky
Zásadná pripomienka
Navrhujeme § 11 ods. 5 doplniť tak, aby znel:
„(5) U tehotných žien, matiek do deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacich žien, u zamestnancov vo veku 55 rokov a viac a u zamestnancov s diagnostikovaným poškodením zdravia z lokálnej fyzickej záťaže alebo z celkovej fyzickej záťaže, ktorí vykonávajú prácu s expozíciou celkovej fyzickej záťaži alebo lokálnej fyzickej záťaži, zamestnávateľ zohľadňuje odporúčanie lekára týkajúce sa úpravy práce, režimu práce a odpočinku, zaradenia zotavovacích prestávok, vykonania úkonu viacerými zamestnancami alebo časového obmedzenia a trvania práce, ak si to vyžaduje zdravotný stav zamestnanca, a u tehotných žien aj ochrana plodu a nerušený priebeh tehotenstva.“
ODÔVODNENIE
Platné aj navrhované znenie chráni výlučne tehotné ženy, matky do deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy. Ide o ochranu viazanú na dočasný stav trvajúci rádovo mesiace.
Vekom podmienený pokles svalovej hmoty a sily, zmeny kĺbových chrupaviek a spomalená regenerácia sú pritom trvalé a v priebehu pracovného života progredujú. Platná vyhláška č. 542/2007 Z. z. a nariadenie vlády č. 281/2006 Z. z. túto skutočnosť uznávajú tým, že limity rozlišujú podľa veku. Ak predložený návrh vekovú diferenciáciu limitov ruší (pozri pripomienku k prílohe č. 2 tabuľke č. 1 návrhu vyhlášky), o to potrebnejší je individuálny mechanizmus podľa § 11 ods. 5.
Zamestnanec, ktorému už bolo diagnostikované poškodenie podporno-pohybového systému súvisiace s prácou, je spomedzi všetkých skupín vystavený najvyššiemu riziku ďalšieho poškodenia. Návrh vyhlášky pritom takéto poškodenie sám vymedzuje v § 2 ods. 2 a 3, ale nespája s ním žiadne osobitné opatrenie.
Podľa komplexného dotazníkového prieskumu KOS (N = 520, august 2026) uvádza bolesti chrbta, kĺbov alebo svalov v súvislosti s prácou 93,5 % respondentov, z toho 67,1 % ako časté a výrazné. Na Slovensku pracuje podľa údajov ŠÚ SR viac než 242 tisíc osôb vo veku 60 a viac rokov, z toho takmer 110 tisíc žien. Priemerný vek zamestnancov opatrovateľskej služby bol k 31. 12. 2025 až 53,47 roka (Správa o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2025, s. 144).
Včasná úprava práce u zamestnanca s počínajúcim poškodením pohybového aparátu je zároveň najúčinnejším spôsobom, ako predísť chorobe z povolania a jeho predčasnému odchodu z odboru, v ktorom je zamestnancov dlhodobo nedostatok.
|
áno
|
|
O
|
§ 11 ods. 3 návrhu vyhlášky
Zásadná pripomienka
Navrhujeme doplniť do § 11 ods. 3 nové písmeno c) v znení:
„c) určenie počtu zamestnancov na pracovnej zmene vo vzťahu k počtu osôb, s ktorými sa vykonáva manipulácia, a k rozsahu ich odkázanosti tak, aby neboli prekračované najvyššie prípustné hodnoty podľa tejto vyhlášky a aby bolo možné vykonať úkon viacerými zamestnancami vždy, keď to hodnotenie fyzickej záťaže vyžaduje.“
ODÔVODNENIE
Ustanovenie najvyššie prípustných hodnôt fyzickej záťaže bez väzby na personálne obsadenie zmeny je pri práci spojenej s manipuláciou s osobami nevymáhateľné. Objem manipulačných úkonov za zmenu nie je pri tejto práci určený rozhodnutím zamestnávateľa o pracovnom tempe, ale počtom odkázaných osôb a rozsahom ich odkázanosti.
Ak sa počet zamestnancov na zmene zníži, celozmenový počet úkonov pripadajúci na jedného zamestnanca sa úmerne zvýši a limity sa prekročia bez toho, aby sa zmenila akákoľvek iná pracovná podmienka. Rovnako pracovná neschopnosť jedného zamestnanca zvyšuje počet úkonov pripadajúcich na ostatných zamestnancov na zmene, a tým aj ich fyzickú záťaž a riziko poškodenia zdravia. Bez väzby počtu zamestnancov na limity fyzickej záťaže sa tak výpadky personálu navzájom posilňujú.
Podľa komplexného dotazníkového prieskumu KOS (N = 520, august 2026) je medián počtu prijímateľov na jedného zamestnanca 14 na dennej zmene a 27 na nočnej zmene (u respondentov, ktorí nočné zmeny slúžia); 40 a viac prijímateľov na nočnej zmene uvádza 27,7 % z nich. Nedostatočné personálne obsadenie uvádza ako problém 43,7 % respondentov. Zdvih alebo presun imobilnej osoby bez pomôcky a bez pomoci ďalšieho pracovníka vykonáva šesťkrát a viackrát za zmenu 45,3 % respondentov.
Navrhované znenie neurčuje personálne normatívy, ktoré patria do inej právnej úpravy. Ukladá len povinnosť odvodiť počet zamestnancov na zmene od limitov fyzickej záťaže, ktoré táto vyhláška sama stanovuje. Bez tejto väzby sú limity tejto vyhlášky pri dotknutých prácach deklaratórne. Na problém upozorňuje aj samotné MPSVR SR: Analýza poskytovania sociálnych služieb v SR (2024, s. 89) uvádza medzi kritickými činiteľmi v sociálnych službách neprimerané pracovné zaťaženie a nedodržiavanie normatívov zamestnancov.
|
áno
|
|
O
|
§ 8 návrhu vyhlášky
Zásadná pripomienka
Navrhujeme doplniť do § 8 nový odsek 3 v znení:
„(3) Ak sa jednostranná záťaž horných končatín vyskytuje súčasne s prácou v nepriaznivej pracovnej polohe v zóne 2 alebo v zóne 3 podľa prílohy č. 3, s manipuláciou s osobou alebo s nepriaznivými mikroklimatickými podmienkami, najvyššie prípustné počty pohybov podľa prílohy č. 4 sa primerane znížia. Súbeh zložiek fyzickej záťaže sa uvedie v posudku o riziku podľa § 10 ods. 2.“
ODÔVODNENIE
Návrh hodnotí zložky lokálnej fyzickej záťaže uvedené v § 4 ods. 3 oddelene, každú podľa vlastnej prílohy. Pri viacerých pracovných činnostiach však tieto zložky pôsobia na tie isté anatomické štruktúry súčasne a ich účinok sa sčítava.
Poskytovanie hygienickej starostlivosti, polohovanie a obliekanie osoby na lôžku sú vykonávané opakovanými pohybmi horných končatín v predklone trupu spojenom s rotáciou, teda v polohe, ktorú príloha č. 3 tabuľka č. 2 návrhu zaraďuje do zóny 2 alebo zóny 3, pričom nie je možná opora horných končatín a súčasne dochádza k silovej záťaži pri pridržiavaní manipulovanej osoby. V kúpeľniach k tomu pristupujú nepriaznivé mikroklimatické podmienky, ktorých zohľadnenie návrh sám predpokladá v § 11 ods. 2 písm. c) a v prílohe č. 2 bode B.
Návrh už v prílohe č. 3 časti A bode 10 uplatňuje obdobný princíp, keď pri ďalšej silovej záťaži v oblasti ramena ustanovuje primerané zníženie najvyššie prípustných hodnôt. Navrhujeme rovnaký princíp premietnuť aj do hodnotenia jednostrannej záťaže horných končatín.
Bez tohto doplnenia môže byť práca, pri ktorej sa všetky uvedené zložky vyskytujú súčasne, vyhodnotená ako práca, ktorá nepresahuje najvyššie prípustné hodnoty v žiadnej z nich samostatne.
|
áno
|
|
O
|
§ 10 ods. 2 návrhu vyhlášky
Zásadná pripomienka
Navrhujeme doplniť do § 10 ods. 2 nové písmeno g) v znení:
„g) údaj o tom, či boli hodnoty jednotlivých zložiek fyzickej záťaže zistené objektívnym meraním alebo odborným odhadom, a odôvodnenie použitej metódy.“
Súčasne navrhujeme doplniť do § 10 nový odsek v znení:
„Ak je súčasťou pracovnej úlohy manipulácia s osobou, hodnoty zložiek fyzickej záťaže sa zisťujú objektívnym meraním. Odborný odhad možno použiť len vtedy, ak objektívne meranie nie je technicky uskutočniteľné; dôvod sa uvedie v posudku o riziku.“
ODÔVODNENIE
Podľa § 4 ods. 5 návrhu má byť spôsob hodnotenia dostatočne presný a spoľahlivý vzhľadom na účel hodnotenia. Návrh však neurčuje, kedy odborný odhad túto požiadavku nespĺňa, a § 10 ods. 2 neukladá v posudku o riziku uviesť použitú metódu. Posudok tak nie je preskúmateľný ani pre zamestnanca, ani pre zástupcov zamestnancov, ani pre orgán verejného zdravotníctva.
Že nejde o teoretickú obavu, preukazujú údaje Úradu verejného zdravotníctva SR z cieleného štátneho zdravotného dozoru v 72 zariadeniach sociálnych služieb vykonaného v 2. polroku 2023. Vo faktore fyzická záťaž posúdila pracovná zdravotná služba zdravotné riziko na základe objektívneho posúdenia len v 9 zariadeniach a na základe odborného odhadu v 62 zariadeniach, teda v 87,3 % prípadov. Vo faktore fyzická záťaž bola práca opatrovateľa vo všetkých 71 zariadeniach, ktoré predložili posudok o riziku, zaradená do druhej kategórie zdravotného rizika; v jednom zariadení posudok vypracovaný nebol.
Uvedenie metódy v posudku o riziku má aj priamy procesný význam. Podľa § 30 ods. 1 písm. c) druhého bodu zákona č. 355/2007 Z. z. sa pri práci zaradenej do tretej alebo štvrtej kategórie posudzuje zdravotné riziko najmenej raz za rok, kým pri druhej kategórii raz za 24 mesiacov. Výsledok posudku teda priamo určuje rozsah ďalších povinností zamestnávateľa a jeho nákladov, pričom posudzujúcu pracovnú zdravotnú službu si zamestnávateľ sám vyberá a hradí. Požiadavka uviesť použitú metódu je minimálnym nástrojom preskúmateľnosti v tejto situácii.
Komora opatrovateliek Slovenska nespochybňuje odbornosť ani integritu poskytovateľov pracovnej zdravotnej služby. Upozorňuje na to, že súčasné nastavenie na nich prenáša tlak, ktorý by niesť nemali.
|
áno
|
|
O
|
§ 13 návrhu vyhlášky
Zásadná pripomienka
Navrhujeme upraviť dátum nadobudnutia účinnosti tak, aby nastal až po riadnom vyhodnotení pripomienkového konania, vyhlásení vyhlášky v Zbierke zákonov SR.
ODÔVODNENIE
§ 13 návrhu určuje nadobudnutie účinnosti na 1. októbra 2026. Pripomienkové konanie k materiálu sa podľa údajov zverejnených na portáli Slov-Lex začalo 17. septembra 2026 a končí sa 7. októbra 2026. Navrhovaný deň účinnosti tak predchádza ukončeniu pripomienkového konania.
|
áno
|
