|
Typ
|
Pripomienka
|
Odoslaná
|
|
O
|
Kapitola 4 – Implementačný plán, najmä časť 4.1 (krátkodobé opatrenia), časť 4.2 (strednodobé opatrenia) a časť týkajúca
Kap. 4 - ZÁSADNÁ pripomienka
Návrh úpravy / doplnenia:
1. Doplniť záväzok MZ SR pripraviť metodiku a legislatívny rámec na zavedenie povinnosti:
„Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a poskytovateľ sociálnych služieb, ktorý zamestnáva zdravotníckych pracovníkov, je povinný:
• pravidelne (minimálne raz ročne) realizovať meranie spokojnosti zamestnancov,
• systematicky zbierať podnety a návrhy na zlepšenie pracovných podmienok,
• analyzovať príčiny ukončenia pracovného pomeru zdravotníckych pracovníkov,
• prijímať a hodnotiť opatrenia na základe týchto zistení.“
2. Odbor pre stabilizáciu a riadenie ľudských zdrojov v zdravotníctve (OSZ):
„OSZ zabezpečí metodickú podporu, súhrnnú analýzu výsledkov a bude pravidelne vyhodnocovať trendy spokojnosti a dôvody odchodu zdravotníkov na národnej úrovni.“
Odôvodnenie:
V stratégii sú identifikované problémy súvisiace s fluktuáciou a odchodom zdravotníkov, no absentuje systémové zavedenie merania spokojnosti a analýzy dôvodov odchodu ako povinnej súčasti riadenia ľudských zdrojov. V predchádzajúcej stratégii "Návrh komplexnej stratégie, vrátane definovania strategických úloh participantov novej platformy pre uplatňovanie stratégie stabilizácie slovenských sestier (2023)" stabilizácie sestier bol PDCA cyklus (plánovanie – realizácia – kontrola – zlepšovanie) a pravidelné meranie spokojnosti jadrom celého konceptu.
Z pohľadu poskytovateľov sociálnych služieb je meranie spokojnosti zdravotníckych pracovníkov kľúčovým nástrojom predchádzania destabilizácii tímov a zhoršeniu kvality starostlivosti, preto je vhodné, aby táto povinnosť platila jednotne pre zdravotnícke zariadenia aj zariadenia sociálnych služieb.
|
áno
|
|
O
|
K časti: Kapitola 1 – Definícia a analýza problému (dopĺňaný nový pododdiel); Kapitola 2 – Vízia; Kapitola 3 – strategic
ZÁSADNÁ pripomienka
Návrh úpravy / doplnenia:
1. V analytickej časti doplniť osobitný pododdiel:
„Potreby zdravotníckych pracovníkov v zariadeniach sociálnych služieb a v dlhodobej starostlivosti“ – s kvantifikáciou počtu sestier a ďalších zdravotníckych profesií pôsobiacich v zariadeniach sociálnych služieb a s prognózou ich potreby do roku 2040.
2. V časti strategických cieľov doplniť, že:
„Stratégia sa vzťahuje na všetkých zdravotníckych pracovníkov bez ohľadu na to, či vykonávajú povolanie v zdravotníckych zariadeniach alebo v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré poskytujú zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť.“
3. V implementačnom pláne doplniť:
„Pri plánovaní kapacít a opatrení je potrebné osobitne zohľadniť rastúci dopyt po ošetrovateľskej a rehabilitačnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v následnej a komunitnej starostlivosti (vrátane ADOS), keďže tieto segmenty preberajú časť záťaže po skracovaní hospitalizácií v akútnych nemocniciach.“
Odôvodnenie:
Napriek tomu, že Stratégia sa formálne týka zdravotníctva, významná časť zdravotníckych pracovníkov – najmä sestier – pôsobí v zariadeniach sociálnych služieb. Tieto zariadenia poskytujú zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť klientom s vysokou mierou odkázanosti.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že bez zapojenia a zohľadnenia sektora sociálnych služieb nie je možné realisticky plánovať potreby ľudských zdrojov v zdravotníctve do roku 2040.
Zaradenie sociálnych služieb do analytickej aj implementačnej časti prispeje k tomu, aby sa neprehliadali reálne potreby sestier a iných zdravotníckych pracovníkov v dlhodobej a komunitnej starostlivosti.
|
áno
|
|
O
|
Celému materiálu
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA
POŽIADAVKA 1: Doplniť do materiálu jasne definovaný KONCEPT INTEGROVANEJ DLHODOBEJ STAROSTLIVOSTI (LTC), ktorý bude zahŕňať domácu starostlivosť, a bude vychádzať z Európskeho piliera sociálnych práv (Princíp 18), Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (čl. 19 a 28) a Plánu obnovy a odolnosti SR (komponenty 11, 12, 13).
Odôvodnenie:
Materiál nerieši kľúčovú časť zdravotno–sociálneho systému, ktorá je nevyhnutná pre udržateľnosť zdravotníctva do roku 2040. Európska legislatíva aj národné strategické dokumenty vyžadujú prechod k integrovanej a komunitnej starostlivosti. Bez explicitného zakotvenia dlhodobej starostlivosti (LTC) materiál nespĺňa medzinárodné záväzky SR a ohrozuje implementáciu Plánu obnovy.
Zakotvením chápeme zosúladenie terminológie LTC so sociálnym systémom, vypracovanie zákona o LTC a vytvorenie osobitného typu dlhodobej zdravotnej starostlivosti na účely plánovania výdavkov zdravotných poisťovní, ktoré budú zohľadňovať výdavky na zdravotníckych pracovníkov v zariadeniach sociálnych služieb a ADOS a nezdravotníckych pracovníkov vykonávajúcich výkony súvisiace s poskytovaním komplexnej zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych aj sociálnych zariadeniach a domácnostiach.
POŽIADAVKA 2:
Navrhujeme explicitne definovať v stratégii kategórie LTC pracovníkov a ich kompetencie:
(i) kvalifikovaní/certifikovaní/špecializovaní zdravotnícki pracovníci poskytujúci LTC v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach; (ii) komunitný personál (ADOS, mobilné hospice, pracovníci v dlhodobej star., fyzioterapeuti, psychológ, terénni opatrovatelia)
(iii) podporný personál v zariadeniach (sociálni pracovníci, pedagogickí pracovníci a terapeuti),
(iv) neformálni opatrovatelia ktorí poskytujú osobnú a ošetrovateľskú starostlivosť príbuznému v domácnosti Zriadiť povinný register/hlásenia (kompatibilné s dátovými štruktúrami NCZI + SHA kategóriami).
Odôvodnenie: Tým sa odstránia šedé zóny medzi zdravotnou a sociálnou starostlivosťou
POŽIADAVKA 2: Doplniť návrh legislatívneho kroku na VYTVORENIE INTEGROVANÉHO MODELU FINANCOVANIA LTC medzi zákonmi 448/2008, 577/2004, 580/2004 a 578/2004 v spol.s MPSVR SR.
Odôvodnenie:
Absencia jednotného financovania spôsobuje neprehľadnosť, duplicity a presúvanie pacientov medzi rezortmi. Tento stav je v rozpore s odporúčaniami OECD, WHO Europe aj EK. Integrovaný model financovania je podmienkou udržateľnosti LTC do roku 2040.
|
áno
|
|
O
|
3 Potenciálne nástroje na riešenie nedostatku ľudských zdrojov a zvyšovania ich kvality v zdravotníctve
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA
Strední a nižší zdravotnícky pracovníci sú súčasťou tímu.
NAVRHUJEME "Pracovníka v dlhodobej starostlivosti (PvLTC)" ZAHRNÚŤ DO ĽUDSKÝCH ZDROJOV V ZDRAVOTNEJ LTC.
Požadujeme doplniť kategóriu "Pracovník v dlhodobej starostlivosti (PvLTC)" medzi pomocné zdravotnícke profesie, ktorých stabilizácia a rozvoj sú predmetom stratégie.
Rozšíriť vzdelávanie na SZŠ o "PvLTC" ako vyššiu úroveň vzdelania a príležitosť profesionálneho rastu pre sanitárov a opatrovateľov s 220h kurzom opatrovania a ukončeným úplným SŠ vzdelaním v ZSS. Stali by sa tak univerzálnym zdravotno-sociálnym pracovníkom s rozšírenými 36 kompetenciami v súčasnosti vykonávanými praktickou sestrou a sanitárom.
Zároveň navrhujeme rozšíriť vzdelávanie "PvLTC" na SZŠ o moduly detskej, komunitnej, geriatrickej a paliatívnej a psychiatrickej starostlivosti, aby boli primerane odborne kompetentní pomáhať/asistovať praktickým sestrám, sestrám ADOS a rodinám, v CDR a pod.;
NEODPORÚČAME ROZŠIROVANIE PERSONÁLNYCH KAPACÍT V ZDRAV.ZARIADENIACH NEZDRAVOTNÍCKYMI ZAMESTNANCAMI. Je to v rozpore s Dohovorom o právach OZP, EPSP aj Ústavou SR. Zároveň to znevýhodní poskytovateľov sociálnych služieb.
Odôvodnenie:
Stratégia venuje pozornosť vzdelávaniu zdravotníckych povolaní, ale neobsahuje opatrenia na systematické vzdelávanie a certifikáciu PvLTC, ktorý by podľa našich informácií z MPSVR SR, nebude zdravotníckym pracovníkom ale pracovníkom v sociálnych službách. Napriek tomu, že má mať rozšírenú náplň práce o 36 výkonov súvisiacich s poskytovaním ošetrovateľskej/zdravotnej starostlivosti. Máme za to, že ponechaním PvLTC ako pracovníka v sociálnych službách nezvýši záujem mladých ľudí o štúdium v tomto odbore. Dôkazom je nezáujem o štúdium na SOŠ v odbore opatrovateľ detí, opatrovateľ seniorov alebo v teréne(SK ISCO-08, NACE 87.3).
MZ SR neakceptovaním PvLTC ako zdravotníckeho pracovníka ale zároveň úvahami o integrácii nezdravotníckych pracovníkov ( ako formálnej výpomoci na odľahčenie zdravotníckych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach (v konkrétnom strategickom opatrení č. 11) vytvára riziko deprofesionalizácie starostlivosti a vedome znižuje kvalitu a bezpečnosť starostlivosti nielen pre pacientov, ale aj pracovného prostredia pre zamestnancov.
Je to v rozpore s Dohovorom, EPSP aj Ústavou SR. Podľa čl. 25 Dohovoru o právach osôb so ZP má Slovensko povinnosť zabezpečiť bezpečnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Zaradenie pomocného personálu bez kompetenčných limitov môže poškodiť pacienta a je v rozpore aj s princípom kvality starostlivosti v EPSP.
KOS navrhla vytvorenie nového vzdelávacieho odboru PRACOVNÍK V DLHODOBEJ STAROSTLIVOSTI z dôvodu - zvyšovania počtu klientov odkázaných na oše.star. v sociálnych zariadeniach aj domácej starostlivosti, - zvyšovania náročnosti na výkon práce pre opatrovateľov a nevyhnutnosti získať nové kompetencie medzi nimi aj preberať výkon oše.činností na základe poverenia sestrou. Sestra v zmysle zákona nemôže poverovať na oše. výkon nezdravotníckeho pracovníka. Vytvorenie PvLTC má umožniť logicky prepojiť sociálny aj zdravotný sektor v zmysle ich integrácie a v záujme zlepšenia prechodu pacienta/klienta z inštitucionálnej do komunitnej starostlivosti.
Štúdium by malo trvať najmenej 1 rok, max.2 roky na SZŠ, nie 400h, ako navrhuje MPSVR SR. Toto povolanie by malo mať povinnosť registrovať sa v Komore medicínsko-technických pracovníkov. Tento pracovník musí mať legálny status, ktorý by ho oprávňoval legálne preberať poverenia na výkon oše. činností v zariadení soc.služieb, alebo v domácnosti od sestry(zodpovednej osoby) a vykonávať zápis do zdravotnej dokumentácie, byť účastný pri lekárskom vyšetrení klienta/pacienta a pod. v súlade so zákonom; Zároveň to zvýši atraktivitu povolania pre dnešných sanitárov aj opatrovateľky, zlepší to prepojenie a kvalitu zdravotno-sociálnej starostlivosti, uľahčí to spoluprácu v multidisciplinárnom tíme.
Sektor domácej a komunitnej starostlivosti je podľa údajov OECD personálne najpoddimenzovanejší. Bez zaradenia PvLTC a opatrovateľov vykonávajúcich "5 ošetrovateľských" úkonov v zar.soc.sl. na základe poverenia zodpovednou osobou do systému plánovania ľudských zdrojov aj v zdravotníctve nie je možné naplniť ciele LTC, komponent 13 Plánu obnovy ani Princíp 18 Európskeho piliera sociálnych práv. Materiál tak nezohľadňuje polovicu reálne poskytovanej dlhodobej starostlivosti.
|
áno
|
|
O
|
Celému materiálu
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA
Podpora rozvoja domácej a komunitnej LTC (prechod z inštitucionálnej starostlivosti)
Navrhujeme doplniť do materiálu jasne definovaný koncept komunitnej a domácej starostlivosti a zadefinovať jej zložky( ADOS, mobilné hospice, terénna opatrovateľská služba, osobná a ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a domácnosti, fyzioterapeuti, psychológ a pod. Všetci sú pracovnou silou, ktorú dokument neadresuje.
Súvisí to so zabezpečením rovnomernej dostupnosti zdravotnej a komunitnej starostlivosti aj v odľahlejších regiónoch a prepojenie formálnej starostlivosti s neformálnou v domácnosti k čomu sa SR zaviazala viacerými dokumentmi.
Materiál by mal zohľadniť potrebu ľudských zdrojov pre vybudovanie strategicky rozmiestnenej minimálnej siete ADOS v súlade s integrovaným záchranným systémom, financovanú zo zdrojov zdravotného poistenia všetkých zdravotných poisťovní všade rovnako.
Potrebujeme viac sestier v ADOS a zvýšenie limitu zdrav.poisťovní na dostupnú bezplatnú domácu ošetrovateľskú aj profesionálnu opatrovateľskú starostlivosť. Zlepšiť spoluprácu s terénnymi opatrovateľskými službami a neformálnymi opatrovateľmi, čo pomôže znížiť úrazovosť v domácnostiach, aj počet hospitalizácií. Ročne máme najmenej 20 tis. hospitalizovaných seniorov 65+ po úraze, z toho 50% mali úraz doma(NCZI). Stojí to najmenej 60 miliónov €. Požadujeme dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť v domácnostiach, aj ZSS bez úhrady a doplatkov.
Stratégia by mala preferovať rozvoj a rozširovanie dostupnosti domácej/komunitnej starostlivosti tam, kde je to efektívne a želané pacientom, a plánovať adekvátne personálne zdravotno-sociálne kapacity, vrátane financovania doplnkových služieb (telemonitoring, teleošetrovateľstvo, pomôcky na zníženie fyzickej záťaze ...) s cieľom odľahčiť ústavnú a ambulantnú starostlivosť. Nie ju vylúčiť.
Ageing Report(1) ukazuje, že politiky podporujúce domáce riešenia môžu znížiť tlak na inštitúcie, ale presun zvyšuje potrebu pracovnej sily v komunite — treba to projektovať a financovať. (Economy and Finance)
(1) https://economy-finance.ec.europa.eu/system/files/2020-11/ip142_en.pdf
Opierame sa aj o Odporúčanie Rady Európskej únie – „Prístup k cenovo dostupnej, vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti“ (December 2022), Európska stratégia v oblasti starostlivosti / záväzky v Rade, Európsky pilier sociálnych práv; Plán obnovy a odolnosti - Komponenty 11,12,13 a Analýzu komponentov 11 a12 https://www.snslp.sk/wp-content/uploads/Analyza-komponentov-11-12-planu-obnovy.pdf
|
áno
|
|
O
|
Všeobecné opatrenia do roku 2027
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA
Požiadavka: Doplniť stabilizačné opatrenia pre všetkých zamestnancov v integrovanej sociálno-zdravotnej dlhodobej starostlivosti (ADOS, mobilné hospice + opatrovatelia vykonávajúci úkony súvisiace so zdravotnou starostlivosťou v zariadeniach sociálnych služieb a domácnostiach na základe poverenia zodpovednou osobou, tj. PvLTC, opatrovatelia), vrátane:
– minimálnych mzdových štandardov,
– zvýšenia financovania výkonov domácej ošetrovateľskej starostlivosti,
– podpory vzdelávania a kompetencií v SKKR,
– garancie bezpečných pracovných podmienok.
Odôvodnenie:
Bez stabilizácie personálu v teréne nebude možné udržať systém domácej starostlivosti, čo neguje záväzky SR v oblasti deinštitucionalizácie a zvyšuje tlak na ústavné kapacity. Materiál sa zameriava len na zamestnancov nemocníc a ambulancií, čím prehliada najkritickejší segment.
________________________________________
|
áno
|
|
O
|
2 Vízia a riešenie základných strategických problémov
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA
Doplniť potrebu digitalizácie služieb LTC – telemedicína, elektronická dokumentácia a prepojenie ADOS a terénnych opatrovateľských služieb a poskytovateľov ošetrovateľskej starostlivosti v sociálnych službách.
Odôvodnenie:
Digitalizácia je povinným komponentom POO (komp. 11 a 12). Prepojenie ADOS na ostatných členov tímu, kt. sa spolupodieľajú na poskytovaní zdravotnej starostlivosti v domácnosti, alebo v zss, znižuje administratívnu záťaž, uľahčuje a zrýchľuje dostupnosť odborných konzultácií a práce na diaľku, je podporným nástrojom pre opatrujúce osoby .
|
áno
|
|
O
|
3.1 Žiadúce zvýšenie záujmu o štúdium v zdravotníctve a návrhy na jeho dosiahnutie
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA
Navrhujeme Rozšírenie siete študijných odborov stredných zdravotníckych škôl v SR o študijný odbor Detská praktická sestra.
Odôvodnenie:
Platforma rodín detí so zdrav.znevýhodnením dlhodobo undikuje problém rodičov so získaním odbornej pomoci v domácej starostlivosti podľa špecifík zdravotného znevýhodnenia detí. Zrušením prípravy detských sestier sa vytvoril deficit v kvalifikovanej odbornej sile v pediatrii, ktorá by dopĺňala a odľahčovala sestry so špecializáciou v pediatrii.
MPSVR pripravuje indikatívny rámec vzdelávania opatrovateľov detí so zdravotným znevýhodnením, čo bude niekoľko 100h kurz pre opatrovateľa, ktorý by mohol potenciálne spolupracovať s detskou praktickou sestrou na tých najnižších úrovniach, ale v žiadnom prípade nemôže byť spoľahlivou náhradou detskej sestry.
Detský vek má svoje špecifiká. V zdravotníctve však chýba medzistupeň medzi sestrou so špecializáciou v pediatrii a opatrovateľkou pre detí so zdrav. znevýhodnením. Návrat k odboru detská praktická sestra má opodstatnenie. Pomôže to v školských a predškolských zariadeniach, jasliach, centrách pre deti a rodinu a zariadeniach SPODaSK .
|
áno
|
|
O
|
3.4 Návrh odporúčaní na riešenie nedostatku ľudských zdrojov v zdravotníctve
Navrhujeme prijať opatrenie v oblasti Vekového manažmentu - umožniť povolaniam v priamej starostlivosti o pacienta/klienta skorší (nie predčasný) odchod do dôchodku z dôvodu prevencie a ochrany zdravia, predĺženia veku dožitia v zdraví a uľahčenia generačnej výmeny, zvlášť ak zamestnancovi vzniknú opatrovateľské povinnosti o príbuzného. Podporí to tiež prirodzenú domácu starostlivosť.
Sestry/opatrovatelia by mali mať možnosť odísť do skoršieho (nie predčasného) dôchodku a mať príležitosť pracovať, už nie na plný úväzok, ale ako zástup, mentorky, ako "plávajúca" pomocná odborná pracovná sila, ambulantná sestra, sestry v ADOS, vedúce ošetrovateľských a opatrovateľských úsekov v ZSS, alebo ako neformálni opatrovatelia príbuzných a peer poradcovia.
Jedným z dôvodov pre skorší odchod do dôchodku je skracovanie veku dožitia v zdraví a zhoršujúce sa zdravie žien v týchto profesiách. Práca s ľudským bremenom násobne prekračujúcim minimálnu hmotnostnú záťaž, nedostatok zamestnancov a zvýšené tempo práce, zvýšené riziko poškodenia chrbtice a vlastné rodinné opatrovateľské povinnosti, ktoré je ťažké vybalancovať zvyšujú fyzickú a psychickú záťaž a ohrozujú zdravie zamestnanca, ktorý tým stráca schopnosť poskytnúť kvalitnú starostlivosť inému.
Práca by mala byť v istom veku voľbou a možnosť odchodu do dôchodku benefitom pre pracovníka v pomáhajúcej profesii, bez trestania krátením dôchodku, ako je tomu dnes.
Pracovník by mal byť za mentoring a odovzdávanie know-how odmeňovaný, buď možnosťou pracovať na čiastočný úväzok, alebo dohodu popri dôchodku, alebo odmeňovaný naviac, ak jeho štandardný pracovný pomer trvá. Know-how predstavuje formu duševného vlastníctva.
Veríme, že by to prispelo k udržaniu zdravia, zlepšeniu vzťahov v rodinách, na pracovisku aj ku kvalite a efektivite výkonu v práci.
Práca v seniorskom veku by mala byť ocenená, nie platená. Mala by byť príležitosťou nie povinnosťou. Je prirodzené, že máme iný prístup k pracovným povinnostiam ak je to povinnosť a iný ak ide o príležitosť pri ktorej sa cítime užitoční.
Pomohlo by to vytvoriť podporné odborné prostredie, znížiť fluktuáciu aj predčasný odchod hlavne nových zamestnancov, ktorí nezvládajú adaptačný proces.
Poberať dôchodok a plný plat nie je správne. Je to príležitosť, ale nie motivácia podávať vyšší výkon. Naopak, môže to byť dôvod neochoty odovzdávať know-how mladším. Je to brzda v integrácii mladých na pracovný trh.
|
áno
|
|
O
|
Celému materiálu
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA
K materiálu ako celku / k časti Ľudské zdroje v zdravotníctve
Požiadavka:
Navrhujeme rozšíriť a spresniť materiál o systematické opatrenia zamerané na lepšie prepojenie formálnej zdravotnej starostlivosti a neformálnej starostlivosti poskytovanej v domácom prostredí, najmä v kontexte dlhodobej a domácej starostlivosti (LTC, home-care).
Zároveň odporúčame, aby stratégia reflektovala úlohu neformálnych opatrovateľov ako významného stabilizačného prvku systému zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a zvážila primerané formy ich podpory v súčinnosti so zdravotnými poisťovňami a sociálnym systémom.
Odôvodnenie:
1. Dlhodobá a domáca starostlivosť predstavuje významný nástroj odľahčenia ústavnej zdravotnej starostlivosti. V domácom prostredí je poskytovaná podstatná časť dlhodobej starostlivosti, pričom neformálni opatrovatelia zohrávajú v tomto procese kľúčovú úlohu. Ich činnosť významne prispieva k:
- znižovaniu tlaku na nemocničné a ústavné kapacity,
- predlžovaniu zotrvania pacientov v domácom prostredí,
- stabilite systému dlhodobej starostlivosti.
2. V praxi sa stretávame so situáciami, keď neformálni opatrovatelia v domácom prostredí zabezpečujú aj úkony súvisiace s ošetrovateľskou starostlivosťou, najmä pri osobách s vysokou mierou odkázanosti. Táto realita poukazuje na potrebu:
- lepšieho metodického a odborného prepojenia s formálnym systémom zdravotnej starostlivosti,
- jasnejšej koordinácie medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a rodinnými opatrovateľmi.
3. Časť neformálnych opatrovateľov nie je poberateľmi príspevku na opatrovanie, hoci poskytujú dlhodobú a intenzívnu starostlivosť. Táto skupina predstavuje potenciálne riziko pre udržateľnosť systému, ak by v dôsledku vyčerpania alebo sociálnej neistoty prestala byť schopná starostlivosť zabezpečovať.
4. Neformálni opatrovatelia tvoria významnú skupinu osôb v produktívnom aj vyššom veku, ktoré sú dnes významným „neviditeľným“ zdrojom starostlivosti, no v budúcnosti sa môžu stať používateľmi zdravotných a sociálnych služieb. Preventívna podpora tejto skupiny je preto z dlhodobého hľadiska ekonomicky aj systémovo efektívna.
5. Naša požiadavka je v súlade s európskymi a medzinárodnými rámcami:
- Európskym pilierom sociálnych práv (princíp 18),
- Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,
- cieľmi Plánu obnovy a odolnosti SR (komponenty 11, 12 a 13),
- odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce (ILO) v oblasti udržateľnosti systému starostlivosti a pracovných síl v sektore care.
V tomto kontexte navrhujeme, aby stratégia vytvorila rámec pre:
- podporu spolupráce medzi zdravotnými poisťovňami, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a neformálnymi opatrovateľmi,
- rozvoj dostupných ambulantných a terénnych služieb, predovšetkým ADOS a mobilných hospicov, fyzioterapie, tiež teleošetrovateľstva,
|
áno
|
