Aktuality

1.

K návrhu vyhlášky ako celku – absencia úpravy terénnej formy sociálnej služby

Žiadame, aby vyhláška výslovne upravila určenie oprávnených nákladov pre sociálne služby poskytované terénnou formou a ambulantnou formou, najmä pre opatrovateľskú službu poskytovanú v domácnosti prijímateľa sociálnej služby.

Navrhujeme doplniť do § 1 nový odsek v znení:

„Pri sociálnej službe poskytovanej terénnou formou a ambulantnou formou sa oprávnené náklady určujú s prihliadnutím na osobitosti tejto formy poskytovania sociálnej služby podľa časti III prílohy č. 1.“

Súčasne žiadame doplniť do prílohy č. 1 novú časť III, ktorá upraví osobitné pravidlá pre terénnu formu, najmä dopravu a presuny medzi domácnosťami, koordináciu, zastupovanie zamestnanca a prevádzkové zázemie poskytovateľa.

Návrh vyhlášky je vecne aj štruktúrou postavený na pobytovej sociálnej službe v zariadení. Pobytové a terénne služby sú v režime SVHZ právne rovnocenné, ekonomicky a prevádzkovo sú však zásadne odlišné.

Terénna opatrovateľská služba má odlišnú nákladovú štruktúru: čas a náklady presunov medzi domácnosťami, nízka predvídateľnosť výkonov, vyššie personálne nároky na jednotku výkonu, nemožnosť rozložiť prácu chýbajúceho zamestnanca v kolektíve – substitúcia je vždy 1:1, vyššie riziko diskontinuity pri hospitalizácii alebo úmrtí prijímateľa, vyššie nároky na flexibilitu zamestnanca voči potrebám rodiny.

Jednotný mechanizmus kompenzácie bez zohľadnenia týchto rozdielov nemôže viesť k primeranej náhrade za plnenie verejného záväzku v zmysle rozhodnutia Komisie (EÚ) 2025/2630 a fakticky zvýhodňuje inštitucionálnu starostlivosť na úkor domácej, čo je v rozpore s cieľmi deinštitucionalizácie a s čl. 19 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Osobitosť terénnych služieb potvrdzuje aj samostatná Schéma štátnej pomoci SVHZ na podporu poskytovania príspevkov na opatrovateľskú službu č. ŠP SVHZ – 1/2023 v znení dodatku č. 1.

Z

2.

Príloha č. 1, časť I – doprava pri výkone práce (nová položka) a bod 5

Žiadame doplniť do časti I novú samostatnú položku „Dopravné“ v znení:

„Dopravné – náklady na dopravu zamestnanca pri výkone práce v domácnosti prijímateľa sociálnej služby a pri presunoch medzi miestami poskytovania sociálnej služby, ak nejde o pracovnú cestu podľa osobitného predpisu, a to pohonné látky, servis a opravy, havarijné poistenie, diaľničné známky a parkovné, nájom alebo operatívny lízing motorových vozidiel používaných na poskytovanie sociálnej služby, cestovné lístky verejnej dopravy zamestnancov a náhrada za používanie cestného motorového vozidla zamestnanca dohodnutá podľa osobitného predpisu.“

Žiadame výslovne ustanoviť, že doprava podľa tejto novej položky sa nepovažuje za tuzemskú cestovnú náhradu podľa bodu 5 a nepodlieha podmienke podľa bodu 5.

V bode 5 žiadame vypustiť obmedzenie „ak súvisia so vzdelávaním zamestnancov v oblasti poskytovania sociálnych služieb a sú preukázané dokladom o absolvovaní vzdelávania“ a nahradiť ho slovami „ak sú preukázané dokladom o účele pracovnej cesty“, aby bod 5 pokrýval všetky pracovné cesty, nielen cesty na vzdelávanie.

Presun zamestnanca medzi domácnosťami prijímateľov nie je pracovnou cestou. Podľa § 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách je pracovnou cestou čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho pravidelné pracovisko. Ak je miesto výkonu práce opatrovateľky dohodnuté širšie, napríklad územím obce alebo územným obvodom, presuny v jeho rámci pracovnými cestami nie sú a nevzniká pri nich nárok na cestovnú náhradu.

Z toho vyplýva, že samotné rozšírenie bodu 5 problém nerieši. Ide o prevádzkový náklad na dopravu, ktorý medzi oprávnenými nákladmi v prílohe č. 1 nemá oporu v žiadnom bode. Preto žiadame samostatnú položku a jej výslovné odlíšenie od cestovných náhrad.

Výpočet oprávnených nákladov v časti I je taxatívny – úvodná veta znie „Oprávnenými nákladmi (…) sú:“ a nasleduje uzavretý výpočet bez slova „najmä“, ktoré tvorca použil tam, kde demonštratívnosť zamýšľal. Čo v ňom nie je uvedené, oprávneným nákladom nie je.

Bod 18 pritom uznáva povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel a bod 16 údržbu majetku používaného na poskytovanie sociálnej služby, čo predpokladá, že poskytovateľ vozidlá používa. Pohonné látky, ktoré sú v rozpočtovej klasifikácii samostatnou položkou „dopravné“, medzi oprávnenými nákladmi uvedené nie sú.

Nesúlad je aj medzi prílohami: príloha č. 2 položku „dopravné“ obsahuje, príloha č. 1 nie. Podľa § 1 ods. 1 písm. b) sa však za oprávnené náklady považuje rozsah nákladov uvedený v prílohe č. 1; príloha č. 2 upravuje len náležitosti návrhu rozpočtu a oprávnenosť zakladať nemôže. Poskytovateľ by tak náklad rozpočtoval, ale pri zúčtovaní by mu uznaný nebol.

Doprava je pritom najtypickejším a objektívne nevyhnutným nákladom terénnej opatrovateľskej služby, ktorý vzniká priamo z plnenia verejného záväzku a nemožno ho eliminovať. Jeho vylúčenie znamená, že kompenzácia nepokryje skutočné náklady služby.

Z

3.

Príloha č. 1, časť I – vzdelávanie, supervízia, koordinácia a zastupovanie

Žiadame doplniť do časti I nové položky oprávnených nákladov:

–  „Náklady na ďalšie odborné vzdelávanie zamestnancov vrátane účastníckych poplatkov, akreditovaných kurzov a odbornej prípravy podľa osobitných predpisov.“

–  „Náklady na supervíziu a na odbornú metodickú podporu a poradenstvo pre zamestnancov.“

–  „Náklady na koordináciu poskytovania sociálnej služby a na zastupovanie zamestnanca počas jeho neprítomnosti, ak sa sociálna služba poskytuje terénnou formou.“

Príloha č. 1 v predloženom znení nepozná náklady na samotné vzdelávanie – v bode 5 uznáva len cestovné náhrady spojené so vzdelávaním, teda cestu na kurz, nie kurz samotný. Príloha č. 3 (zúčtovanie) pritom položku „Školenia, kurzy, semináre“ obsahuje. Prílohy si navzájom odporujú.

Supervízia nie je v prílohe č. 1 uvedená vôbec, hoci jej zabezpečenie je zákonnou povinnosťou poskytovateľa a súčasne kritériom štandardov kvality podľa prílohy č. 2 zákona. Náklad, ktorý zákon poskytovateľovi ukladá, musí byť oprávneným nákladom.

Ďalšie vzdelávanie je navyše v § 84 ods. 24 zákona výslovne vymedzené ako prehlbovanie kvalifikácie odborných zamestnancov, ktorého cieľom je priebežné udržiavanie a dopĺňanie vedomostí potrebných na vykonávanie pracovných činností. Ide teda o zákonom predpokladanú a zamestnávateľovi uloženú činnosť, ktorej náklad musí byť oprávnený.

V terénnych službách sa zamestnanci nemôžu vzdelávať súčasne – počas vzdelávania je nevyhnutná substitúcia iným zamestnancom 1:1 alebo dohoda s neformálnym opatrovateľom. Tieto koordinačné náklady sú reálne, vyčísliteľné a v zariadení nevznikajú.

Z

4.

§ 1 ods. 1 písm. c) a ods. 4 v spojení s prílohou č. 3 – spôsob výpočtu nadmernej náhrady

Žiadame preformulovať vymedzenie primeraného zisku a nadmernej náhrady tak, aby bolo jednoznačné, že nadmernou náhradou je len suma prevyšujúca maximálnu prípustnú výšku primeraného zisku, nie celý dosiahnutý zisk.

Navrhujeme v § 1 ods. 1 písm. c) vymedziť primeraný zisk ako „časť kladného rozdielu … do výšky … percent oprávnených nákladov“ a v ods. 4 ustanoviť nadmernú náhradu ako kladný rozdiel medzi celkovými príjmami na jednej strane a súčtom oprávnených nákladov a primeraného zisku na strane druhej.

Podľa predloženého znenia je primeraným ziskom kladný rozdiel medzi príjmami a oprávnenými nákladmi len vtedy, „ak tento kladný rozdiel nepresahuje … percent“. Ak by teda zisk uvedenú hranicu čo i len o jedno euro presiahol, primeraný zisk by nevznikol vôbec a podľa ods. 4 by sa nadmernou náhradou stal celý dosiahnutý zisk.

Takýto skokový účinok je neprimeraný a odporuje prílohe č. 3, ktorá nadmernú náhradu počíta ako „Zisk – Maximálna možná výška primeraného zisku“. Normatívny text a výpočtová tabuľka dávajú pri tom istom skutkovom stave odlišný výsledok.

Formulácia ods. 4 („kladný rozdiel medzi a) …, a b) …, a c) …“) je navyše matematicky neurčitá, pretože rozdiel sa vymedzuje medzi tromi veličinami bez určenia poradia operácií.

Z

5.

§ 1 ods. 1 písm. c) – percentuálna hranica primeraného zisku

Žiadame doplniť konkrétnu percentuálnu hodnotu primeraného zisku a materiál s doplnenou hodnotou opätovne predložiť pracovnej skupine na pripomienkovanie.

Súčasne žiadame ustanoviť pre sociálnu službu poskytovanú terénnou formou vyššiu percentuálnu hranicu primeraného zisku než pre pobytovú formu.

V predloženom znení je percentuálna hranica vynechaná („nepresahuje .......... percent“). Kľúčový parameter celého mechanizmu tak nie je možné pripomienkovať a materiál nie je v tejto časti spôsobilý na riadne posúdenie. Ide už o druhé znenie, v ktorom hodnota chýba.

Pri terénnych službách je potrebná vyššia rezerva na pokrytie personálnych výpadkov, chorobnosti, sezónnosti, zmien stupňa odkázanosti a úmrtí prijímateľov. Poskytovateľ terénnej služby nemá stabilnú obsadenosť ani predvídateľný tok príjmov ako pobytové zariadenie, a nižšia rezerva zvyšuje riziko prerušenia služby.

Z

6.

§ 1 ods. 2 písm. c) – vzdelávanie a supervízia len pre odborných zamestnancov

Žiadame vypustiť obmedzenie na odborných zamestnancov. Navrhované znenie písmena c):

„zabezpečenie ďalšieho odborného vzdelávania zamestnancov a ďalšej supervízie pre zamestnancov, zameraných na zvyšovanie kvality poskytovaných činností vymedzených pre príslušný druh sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme,“

Predložené znenie umožňuje použiť primeraný zisk na ďalšie vzdelávanie a supervíziu len vo vzťahu k odborným zamestnancom. Opatrovateľky a ďalší zamestnanci vykonávajúci pomoc pri odkázanosti sú tak z tejto možnosti vylúčení, hoci práve oni sú v priamom a každodennom kontakte s prijímateľom a nesú najvyššiu záťaž.

Supervízia a prevencia syndrómu vyhorenia sú pri opatrovateľskej práci rovnako opodstatnené ako pri odborných zamestnancoch a majú priamy vplyv na kvalitu a bezpečnosť poskytovanej starostlivosti, ako aj na fluktuáciu.

Z

7.

§ 1 ods. 2 – použitie primeraného zisku na mzdové ohodnotenie zamestnancov

Žiadame doplniť medzi prípustné použitia primeraného zisku nové písmeno v znení:

„zvýšenie mzdového ohodnotenia zamestnancov nad rámec minimálnych mzdových nárokov a stabilizačné opatrenia zamerané na udržanie zamestnancov, najmä stabilizačné príspevky, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a opatrenia na podporu zosúladenia pracovného a rodinného života zamestnancov,“

Vymenované prípustné použitia primeraného zisku zahŕňajú zvýšenie počtu zamestnancov, vzdelávanie, vybavenie aj digitalizáciu, nezahŕňajú však mzdové ohodnotenie zamestnancov.

Personálne podmienky a stabilita personálu sú pritom samostatnou súčasťou štandardov kvality podľa prílohy č. 2 zákona. Ak je použitie zisku viazané na zvyšovanie úrovne plnenia štandardov kvality, nie je dôvod vylučovať práve ten nástroj, ktorý na kvalitu vplýva najbezprostrednejšie.

Zvýšenie počtu zamestnancov podľa písmena a) je v podmienkach akútneho nedostatku opatrovateliek nerealizovateľné bez toho, aby poskytovateľ mohol ponúknuť konkurencieschopnú odmenu.

Z

8.

Príloha č. 1, časť II – kategórie zamestnancov v rozpore s prílohou č. 1 zákona

Žiadame vypustiť kategórie „obslužní zamestnanci“ a „administratívno-prevádzkoví zamestnanci“ v rozsahu, v akom by mali zahŕňať pracovné pozície, ktoré príloha č. 1 zákona označuje za odborných zamestnancov.

Navrhujeme doplniť pod tabuľku č. 1 pravidlo v znení:

„Za odborného zamestnanca sa na účely tejto vyhlášky považuje zamestnanec, ktorý vykonáva odbornú činnosť uvedenú v § 16 zákona alebo činnosť uvedenú v § 61 ods. 8 zákona alebo riadi jej vykonávanie na pracovnej pozícii uvedenej v poznámke B k prílohe č. 1 zákona. Zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad opatrovateľa podľa § 84 ods. 8 zákona alebo pracovníka dlhodobej starostlivosti podľa § 84 ods. 23 zákona, sa zaraďuje medzi odborných zamestnancov so stredoškolským vzdelaním, a to bez ohľadu na dosiahnutý stupeň vzdelania.“

Žiadame výslovne uviesť, že vyšší stupeň vzdelania, než aký zákon pre výkon činnosti vyžaduje, nemení zaradenie zamestnanca.

Zákon odborných zamestnancov vymedzuje taxatívne. Poznámka B k prílohe č. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2027 ustanovuje, že za odborného zamestnanca sa považuje zamestnanec, ktorý vykonáva odbornú činnosť uvedenú v § 16 alebo činnosť uvedenú v § 61 ods. 8 alebo riadi jej vykonávanie, na pracovnej pozícii, ktorou je: a) riadiaci pracovník, ktorý riadi odborných zamestnancov uvedených v písmenách b) až q), b) sociálny pracovník, c) asistent sociálnej práce, d) inštruktor sociálnej rehabilitácie, e) pracovník pre rozvoj pracovných zručností, f) sestra, g) praktická sestra – asistent, h) pracovník dlhodobej starostlivosti, i) opatrovateľ, j) opatrovateľ detí, k) psychológ, l) špeciálny pedagóg, m) liečebný pedagóg, n) vychovávateľ, o) fyzioterapeut, p) pracovník pre záujmovú činnosť, q) pomocný pracovník v sociálnych službách.

Opatrovateľ je teda podľa písmena i) odborným zamestnancom, pracovník dlhodobej starostlivosti podľa písmena h) a pomocný pracovník v sociálnych službách podľa písmena q). Zákon pritom nerozlišuje medzi opatrovateľom v zariadení a opatrovateľom v domácnosti; ustanovenie sa vzťahuje na obe formy rovnako.

Zaradenie ktorejkoľvek z týchto pracovných pozícií do kategórie „obslužní zamestnanci“ by preto bolo v priamom rozpore so zákonom, ktorý vyhláška vykonáva. Výpočet v poznámke B je uvedený bez slova „najmä“, teda je uzavretý a vyhláška ho nemôže meniť ani zužovať. Obslužnými činnosťami sú podľa § 17 zákona ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.

To isté platí pre kategóriu administratívno-prevádzkových zamestnancov. Podľa písmena a) poznámky B je odborným zamestnancom aj riadiaci pracovník, ktorý riadi odborných zamestnancov – teda napríklad vedúca opatrovateľskej služby alebo riaditeľka zariadenia. Vyhláška ju však podľa svojho členenia zaradí medzi administratívno-prevádzkových zamestnancov.

Vyhláška zároveň viaže maximálnu sumu na dosiahnutý stupeň vzdelania zamestnanca, čo je kritérium, ktoré zákon pri opatrovateľovi nepoužíva. Podľa § 84 ods. 8 písm. e) zákona je samostatnou kvalifikačnou cestou absolvovanie akreditovaného vzdelávacieho programu, a to kurzu opatrovania najmenej v rozsahu 220 hodín alebo kurzu dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu 400 hodín; ostatné kvalifikačné cesty podľa písmen a) až d) sa viažu na vzdelanie získané v odbore so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Všeobecná maturita kvalifikačnou cestou opatrovateľa nie je.

Dôsledkom je, že opatrovateľka aj pomocná pracovníčka v sociálnych službách, hoci sú podľa zákona odbornými zamestnancami, spadnú do kategórie odborných zamestnancov s najnižším stropom 3 074 €, teda pod administratívno-prevádzkových zamestnancov 3 210 €, prípadne budú zaradené medzi obslužných zamestnancov 3 124 €.

Zamestnankyne, ktoré vykonávajú priamu starostlivosť, tak majú najnižší strop zo všetkých piatich kategórií, hoci ide o prácu vykonávanú v nepretržitej prevádzke a s najvyššou mierou fyzického aj psychického zaťaženia. Kritérium dosiahnutého stupňa vzdelania je pritom v napätí s § 119a Zákonníka práce, podľa ktorého sa mzdové podmienky dojednávajú podľa zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce a pracovných podmienok, nie podľa vzdelania ako takého. Žiadame preto, aby bolo rozhodujúce zaradenie na pracovnú pozíciu podľa poznámky B k prílohe č. 1 zákona.

Z

9.

Príloha č. 1, časť II, tabuľka č. 1 – vzájomné vzťahy medzi kategóriami

Žiadame prehodnotiť vzájomné vzťahy medzi maximálnymi sumami jednotlivých kategórií tak, aby zamestnanci vykonávajúci priamu starostlivosť neboli zaradení pod úroveň administratívno-prevádzkových zamestnancov.

Žiadame zverejniť výpočtovú metodiku vrátane vstupných údajov ku každej z piatich kategórií.

Podľa tabuľky č. 1 je maximálny oprávnený osobný náklad administratívno-prevádzkového zamestnanca 3 210 € vyšší než u obslužného zamestnanca 3 124 € a súčasne vyšší než u odborného zamestnanca bez vzdelania, so základným vzdelaním alebo s výučným listom 3 074 €, ktorý je zo všetkých piatich kategórií najnižší.

Do tejto najnižšej kategórie pritom spadá prevažná časť opatrovateliek, teda zamestnancov, na ktorých výkone stojí samotné poskytovanie starostlivosti v zariadeniach aj v domácnostiach.

Ministerstvo vysvetľuje blízkosť súm rozdielnym podielom zákonných príplatkov za prácu v sobotu, v nedeľu, v noci a vo sviatok. Toto vysvetlenie však nevysvetľuje, prečo je administratívny zamestnanec pracujúci v jednozmennej prevádzke v tabuľke vyššie než zamestnanec v nepretržitej prevádzke.

Z

10.

Príloha č. 1, časť II – nadpis verzus obsah; vzťah k bodu 4 časti I

Žiadame zosúladiť nadpis časti II s jej obsahom. Nadpis „Maximálna výška hrubej mesačnej mzdy na zamestnanca“ žiadame nahradiť znením „Maximálna výška oprávnených osobných nákladov na zamestnanca“.

Rovnako žiadame zosúladiť bod 1 písm. a) časti I, ktorý odkazuje na „maximálnu výšku hrubej mesačnej mzdy … podľa časti II“, a bod 4 časti I o povinnom poistnom.

Nadpis časti II hovorí o hrubej mesačnej mzde, text pod ním však výslovne uvádza, že ide o osobné náklady zahŕňajúce mzdy a platy a poistné platené zamestnávateľom. Ide o dve rôzne veličiny líšiace sa približne o 37 %.

Pri sume 3 124 € pre obslužných zamestnancov zodpovedá pri výklade „osobné náklady vrátane odvodov“ uznateľná hrubá mzda približne 2 280 € mesačne; pri výklade „hrubá mzda“ by išlo o sumu 3 124 €. Rozdiel v interpretácii mení výsledok výpočtu nadmernej náhrady u každého poskytovateľa.

Bod 4 časti I uznáva povinné poistné „v rozsahu určenom podľa bodu 1 písm. a)“, hoci podľa časti II je poistné už súčasťou maximálnej sumy. Vzniká riziko dvojitého vykazovania alebo naopak dvojitého krátenia tej istej položky.

Z

11.

Príloha č. 1, časť II – valorizácia maximálnych súm

Žiadame doplniť pod tabuľku č. 1 nové pravidlo v znení:

„Maximálne sumy podľa tabuľky č. 1 sa každoročne k 1. januáru upravujú podľa vývoja priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku; upravené sumy zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle.“

Bez valorizačného mechanizmu budú pevné sumy zastarané už v prvom roku účinnosti vyhlášky a s odstupom niekoľkých rokov sa strop oprávneného osobného nákladu zmení na faktické zastropovanie miezd v sociálnych službách.

Zmena sumy vyhláškou vyžaduje zakaždým legislatívny proces, ktorý na vývoj miezd, na zmeny minimálnych mzdových nárokov ani na kolektívne vyjednávanie nedokáže reagovať dostatočne rýchlo. Automatický mechanizmus je predvídateľný pre poskytovateľov aj pre verejné rozpočty.

Z

12.

Príloha č. 1, časť I, bod 1 písm. b) a c) – príplatky a odmeny

V bode 1 písm. b) žiadame doplniť na koniec slová „alebo v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa“.

V bode 1 písm. c) žiadame vypustiť obmedzenie „najviac do výšky dvoch tarifných platov za kalendárny rok“, alebo ho nahradiť odkazom na maximálnu sumu podľa časti II tejto prílohy.

Bod 1 písm. b) odkazuje len na predpisy upravujúce odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb sa zákonom č. 553/2003 Z. z. neriadia; ustanovenie je pre nich nevykonateľné a vzniká nerovnaké zaobchádzanie medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi.

Príplatky dohodnuté v kolektívnej zmluve sú pre zamestnávateľa právne záväzné. Ak by neboli oprávneným nákladom, poskytovateľ by musel rozdiel uhradiť zo zdrojov mimo systému, prípadne by bol tlačený kolektívne zmluvy nedojednávať.

Pojem „tarifný plat“ v písmene c) má rovnaký problém. Obmedzenie je navyše nadbytočné, keďže celkovú výšku uznateľného osobného nákladu už limituje maximálna suma podľa časti II. Ide o duplicitnú reguláciu tej istej veci dvoma nástrojmi.

Z

13.

Príloha č. 1, poznámka C – vzťah k iným schémam štátnej pomoci a k projektom

Žiadame doplniť do poznámky C výslovné pravidlo pre opatrovateľskú službu financovanú podľa Schémy štátnej pomoci SVHZ č. ŠP SVHZ – 1/2023 v znení dodatku č. 1 a z národných projektov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie.

Žiadame ustanoviť, že hodiny opatrovateľskej služby financované z takýchto zdrojov sa vylučujú z oprávnených nákladov aj z príjmov, a to v rovnakom rozsahu a v tom istom rozpočtovom roku.

Zákaz dvojitého financovania je vecne správny, jeho súčasná formulácia však nerieši najčastejšiu situáciu terénnej opatrovateľskej služby, ktorá je dlhodobo financovaná kombináciou príspevku z národného projektu, príspevku obce a úhrad prijímateľov.

Bez pravidla o súbežnom vylúčení nákladov aj príjmov hrozí, že príspevok z národného projektu sa započíta do príjmov, zatiaľ čo zodpovedajúce náklady budú z oprávnených nákladov vylúčené. Poskytovateľovi by tak vznikla nadmerná náhrada čisto účtovným spôsobom, bez akéhokoľvek reálneho prekompenzovania.

Z

O

14.

Legislatívno-technické pripomienky

Žiadame odstrániť odkazy na neexistujúce ustanovenia. V bode 20 časti I prílohy č. 1 a v prílohe č. 3 sa odkazuje na „§ 1 ods. 3“ a na „§ 1 ods. 5“, § 1 návrhu však obsahuje len štyri odseky.

V bode 1 písm. a) časti I prílohy č. 1 žiadame opraviť zjavne chybnú a nezrozumiteľnú formuláciu na konci písmena („… ktorému zodpovedá dohodnutý pracovný čas pracovnou zmluvou. pre prácu vykonávanú v jednotlivých druhoch sociálnej služby …“).

V § 1 ods. 3 písm. b) žiadame opraviť gramatický tvar „uvedeným v prílohy č. 2 zákona“.

V bode 1 písm. b) časti I prílohy č. 1 žiadame doplniť chýbajúcu čiarku na konci.

Ide o ustanovenia zakladajúce povinnosť vrátiť verejné prostriedky, preto musia byť jednoznačné a bezrozporné. Odkaz na neexistujúci odsek robí príslušné pravidlo neaplikovateľným.

Formulácia v bode 1 písm. a) obsahuje zdvojený text a vetu prerušenú bodkou uprostred, takže z nej nie je zistiteľné, aké pravidlo pre rozdelenie mzdových nákladov medzi druhy a formy sociálnej služby platí. Práve toto pravidlo bude pritom rozhodujúce pri kontrole.

O

16.

§ 2 – lehoty a spôsob doručovania podkladov

Žiadame doplniť do § 2 lehotu na doručenie návrhu rozpočtu a lehotu na doručenie zúčtovania, prípadne výslovný odkaz na príslušné ustanovenie zákona, a ustanoviť spôsob ich doručovania prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb.

Súčasne žiadame ustanoviť, či a v akom rozsahu poskytovateľ predkladá tie isté podklady aj zriaďovateľovi, obci alebo vyššiemu územnému celku.

Ustanovenie určuje, čo sa ministerstvu doručuje, neurčuje však dokedy ani akým spôsobom. Poznámka D k prílohe č. 1 pritom s lehotou na zúčtovanie pracuje a odkazuje na § 61a ods. 7 až 20 zákona; vo vyhláške samotnej takýto odkaz chýba.

Vyhláška predpokladá doručovanie podkladov výlučne ministerstvu, hoci významná časť verejných zdrojov prichádza z rozpočtov samospráv. Poskytovateľom hrozí duplicitné vykazovanie v odlišných štruktúrach.

O

17.

Prílohy č. 1, 2 a 3 – vzájomný súlad

Žiadame vzájomne zosúladiť štruktúru a označenie položiek v prílohách č. 1, 2 a 3 tak, aby rovnaká položka bola vo všetkých troch prílohách označená a členená rovnako.

Príloha č. 2 obsahuje položku „dopravné“, ktorá v prílohách č. 1 a 3 chýba. Príloha č. 3 obsahuje položky „Interiérové vybavenie“, „Školenia, kurzy, semináre“ a „Poistné budovy, dane a poplatky“ v členení, ktoré časti I prílohy č. 1 nezodpovedá.

Príloha č. 3 nebola aktualizovaná podľa nového členenia oprávnených nákladov v prílohe č. 1, hoci to má byť tá istá štruktúra. Poskytovateľ tak rozpočtuje a zúčtováva položky, ktoré medzi oprávnenými nákladmi uvedené nie sú, prípadne naopak.

Ministerstvo zosúladenie príloh v predchádzajúcom kole pripomienok akceptovalo; v znení z 23. 7. 2026 vykonané nie je.

Z

18.

§ 3 – účinnosť a prechodné ustanovenia

Žiadame doplniť prechodné ustanovenie, z ktorého bude zrejmé, že prvým rozpočtovým rokom, za ktorý sa vyhotovuje návrh rozpočtu a zúčtovanie podľa tejto vyhlášky, je rok 2027, a určiť lehotu na predloženie prvého návrhu rozpočtu.

Vyhláška nadobúda účinnosť 31. decembra 2026, teda deň pred začiatkom prvého dotknutého rozpočtového roka. Poskytovateľom nezostáva primeraný čas na zostavenie rozpočtu podľa novej štruktúry, na úpravu účtovných okruhov a analytickej evidencie ani na zaškolenie zamestnancov.

Bez prechodného ustanovenia nie je zrejmé, ako sa postupuje pri zmluvách a rozpočtoch zostavených pred účinnosťou vyhlášky.

O

19.

Procesná pripomienka

Žiadame sprístupniť pracovnej skupine výpočtovú metodiku maximálnych súm oprávnených osobných nákladov podľa tabuľky č. 1 vrátane vstupných údajov ku každej z piatich kategórií a vyhodnotenie pripomienok uplatnených k predchádzajúcemu zneniu z 27. 5. 2026.

Zhrnutie predložené pracovnej skupine uvádza, že maximálne sumy vychádzajú z metodiky zloženej z piatich zložiek – tarifného platu, osobného príplatku, zákonných príplatkov, mimoriadnych odmien a odvodov zamestnávateľa. Samotný výpočet ani vstupné údaje sprístupnené neboli.

Bez nich nie je možné kvalifikovane posúdiť, či navrhované sumy pokrývajú skutočné osobné náklady poskytovateľov, ani overiť odôvodnenie vzájomných vzťahov medzi kategóriami.

O