Slovenské opatrovateľky v Rakúsku riešia daňové dilemy. Chýbajú im účtovníci a náročné to je aj na úradoch

13.03.2024 Juraj Pivarči

Výška opatrovateľského príspevku sa naposledy zvyšovala počas leta minulého roka.

  • Je rozdiel, či sa o ŤZP stará človek v produktívnom veku alebo je to starobný dôchodca.
  • Slovensko má s mnohými krajinami podpísanú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
  • Ženy, ktoré sa starajú o seniorov napríklad v Rakúsku, majú rovnako daňové povinnosti. 

V októbri 2017 Slovenskom otriasla tragická dopravná nehoda len pár kilometrov pred Novákmi. Zomrelo pri nej osem ľudí, z toho sedem žien, ktoré sa vracali z pravidelného turnusu v Rakúsku.

Boli to opatrovateľky seniorov u našich susedov. Nehoda, ktorú zrejme zapríčinil mikrospánok vodiča, vyvolala búrlivú debatu o postavení týchto prevažne žien v našej spoločnosti. 

Časom sa táto téma z verejnej diskusie opäť akosi vytratila, no s tým, ako naša populácia starne a chorľavie, budú služby týchto ľudí čoraz dôležitejšie. Štát sa preto snaží obyvateľov motivovať k tomu, aby sa starali o ťažko zdravotne postihnutých, ktorí sú plne odkázaní na pomoc druhých.

Aký je príspevok od štátu

Okrem iného aj postupným zvyšovaním príspevkov na opatrovanie.​ Napríklad od júla minulého roka je táto suma vo výške 569 eur v prípade, že opatrujete jednu takúto osobu. Ak sú takíto ľudia dvaja, suma sa zvyšuje na 756,80 eura.

Odlišné pravidlá nastávajú v prípade, že opatrovanie vykonáva dôchodca, ktorý poberá nejaký typ dôchodku. Invalidný, minimálny, výsluhový alebo starobný. Pokojne to môže byť manželka, ktorá sa stará o svojho chorého manžela. Vtedy je táto suma vo výške 426,75 eura. Ak sa stará o dvoch hendikepovaných, je to 567,60 eura.

„Zároveň platí, že príspevok na opatrovanie je oslobodený od dane, a teda ak opatrovník nemal iný zdaniteľný príjem, daňové priznanie si podávať nemusí,“ hovorí Milan Ficek, advokát a konateľ advokátskej kancelárie Ficek & Partners. Finančná správa pripomína, že povinnosť podať daňové priznanie za uplynulý rok má každá fyzická osoba, ktorá vlani zarobila viac ako 2 461,41 eura.

Rezidentky verzus nerezidentky

Iná situácia nastáva pri Slovenkách, ktoré pracujú ako opatrovateľky v krajinách, s ktorými má tá naša podpísanú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Tu je dôležité skúmať ich daňovú rezidenciu.

Väčšina z nich je daňovými rezidentkami doma, keďže tu majú trvalý pobyt a blízke rodinné vzťahy. V krajine, kde pracujú, sa následne považujú za nerezidentky. Správne určenie rezidencie je dôležité, keďže sa od nej následne odvíja správne zdanenie.

Ak má napríklad Trebišovčanka, Prievidžanka či Zvolenčanka stále nahlásený trvalý pobyt na Slovensku, no dlhodobo sa zdržuje v Rakúsku, prichádzajú na rad takzvané rozhraničovacie kritériá, ktorú sú stanovené v presnom poradí.

Na úvod sa berie do úvahy stály byt, respektíve trvalo dostupné bývanie. Nasleduje stredisko životných záujmov, teda kde majú tieto ženy rodiny či iné sociálne väzby. Až potom nasleduje miesto, kde sa osoba obvykle zdržiava, a štátna príslušnosť.

Na záver sa berie do úvahy vzájomná dohoda príslušných orgánov zmluvných štátov „Ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou,“ ozrejmili analytici Finančnej správy.

Ak Slovensko nemá so štátom, z ktorého nášmu rezidentovi plynuli príjmy v zdaňovacom období, uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, zdaňovanie jeho príjmov bude podliehať výlučne ustanoveniam zákona o dani z príjmov.

„Podmienkou uplatnenia takejto zmluvy je tiež preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka,“ dodali experti. Kompletný zoznam štátov zverejňuje na svojom webe rezort financií. 

Pozor sa výšku príjmov 

HN sa na problémy pri týchto povinnostiach pýtali aj priamo Komory opatrovateliek Slovenska, keďže mnoho našich žien pracuje v Rakúsku. Do roku 2022 platilo, že ak ich príjem neprekročil hranicu 11-tisíc eur, daňové priznanie podávať nemuseli. Ak sa tak stalo, sadzba bola vo výške 20 percent. Platilo tiež, že čím vyšší zárobok, tým vyššia sadzba. Tá úplne najvyššia bola na úrovni 55 percent, týkala sa však len ľudí, ktorý zarobili viac ako milión eur. 

Od roku 2023 sa táto suma zvýšila o pár stoviek eur na 11 693 eur a od roku 2024 je to bude až 12 465 eur. „Do výšky tejto sumy nie je potrebné podávať ani daňové priznanie, iba ak by na to vyzval daňový úrad, alebo je pridelené daňové číslo. Samozrejme, ak chce opatrovateľka podať priznanie dobrovoľne, môže,“ vysvetľuje predsedníčka komory Dana Grafiková s tým, že ju v takom prípade neprekvapí, ak by sa jej zrazu zvýšili odvody. 

Medzi veľmi časté problémy patrí aj to, že je na trhu veľmi málo kompetentných ľudí, ktorí sa v tejto oblasti skutočne dokážu vyznať a bez chýb vyplniť všetky potrebné tlačivá. Okrem toho môže byť pre tieto Slovenky komplikované aj to, ktoré príjmy treba priznať, či to, ako správne komunikovať s daňovým úradom v ich domovskej krajine. 

https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96136100-slovenske-opatrovatelky-v-rakusku-riesia-danove-dilemy-chybaju-im-uctovnici-a-narocne-to-je-aj-na-uradoch?fbclid=IwAR11f0jOit21dtTJk4c8mBxBl-GfhD8UcQ40iDVE3xv1_JXIOcjjrB0eH7g