Stanovisko Komory opatrovateliek Slovenska k otázkam rozvoja paliatívnej a domácej ošetrovateľskej a neformálnej starostlivosti

 

Adresát: Slovenská spoločnosť paliatívnej medicíny

V Bratislave, dňa 26.11.2025

 

Vážení členovia dozornej rady Slovenskej spoločnosti paliatívnej medicíny,

Komora opatrovateliek Slovenska ako občianske združenie konajúce v záujme neformálnych opatrovateľov/ky ale aj formálne opatrovateľky pôsobiace v domácom a komunitnom prostredí vníma vývoj paliatívnej a dlhodobej starostlivosti ako strategicky dôležitý pre zdravotný aj sociálny systém. Zároveň dlhodobo upozorňujeme na výrazné nerovnosti v dostupnosti služieb, neprepojenosť sektorov a absenciu koordinácie medzi poskytovateľmi domácej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, čo negatívne ovplyvňuje udržateľnosť starostlivosti v prirodzenom prostredí.

Dovoľujeme si zaslať vašej spoločnosti súbor odborných podnetov, ktoré považujeme za zásadné pre ďalší rozvoj dlhodobej starostlivosti, vrátane paliatívnej starostlivosti v domácnosti na Slovensku.

1. Prepojenie paliatívnej starostlivosti so sieťou agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) a opatrovateľskou starostlivosťou.

Považujeme za kľúčové, aby systém paliatívnej starostlivosti zahŕňal koncepčné prepojenie s ADOS, keďže práve tieto služby zabezpečujú kontinuitu ošetrovateľských výkonov v domácom prostredí pri prechode zo zdravotníckeho zariadenia do následnej starostlivosti. V súčasnosti však:

  • neexistuje jasný mechanizmus spolupráce medzi mobilnými hospicami a ADOS,
  • paliatívne výkony sú viazané na paliatívneho lekára, zatiaľ čo ADOS pracuje na základe ordinácie ošetrujúceho lekára,
  • chýba spoločný funkčný model starostlivosti pre obdobie pred terminálnym štádiom, ktoré môže trvať rádovo aj desiatky rokov,
  • terénne opatrovateľky nemôžu podľa usmernenia vykonávať sebaobslužné zdravotné výkony v domácnosti v zmysle Prílohy č. 4 zákona č. 448/2008 Z. z, ktoré sú potrebné v rámci dodržiavania liečebného režimu. Sestra ADOS nemôže byť zodpovednou osobou a nemá preplácanú edukáciu, aby si opatrovateľa/príbuzného zaškolila.

Vzhľadom na to, že väčšina pacientov prichádza do paliatívnej domácej starostlivosti z ústavných zariadení, je potrebné systémovo riešiť prechod medzi terciárnou starostlivosťou, ADOS a paliatívnou starostlivosť mobilným hospicom tak, aby boli dostupné všetky potrebné výkony kontinuálne. Je potrebné zohľadniť prítomnosť príbuzných – neformálnych opatrovateľov (NFO) a opatrovateľov terénnej opatrovateľskej služby(TOS), a ich potenciál. Vedia byť za istých okolností nápomocní pri udržateľnosti kontinuity zdravotnej starostlivosti. Ako tím majú potenciál predchádzať predčasnému zhoršeniu zdravotného stavu, smerujúcemu k úmrtiu.

Opierame sa zdroje a informácie v KOM o dieťa v paliatívnej starostlivosti a KOM o dospelého pacienta v paliatívnej starostlivosti a Manažment včasného zabezpečenia následnej a dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti (MZ SR). Uvádzajú, že pri domácej (hospicovej) starostlivosti najväčší diel starostlivosti spadá na rodinu (dieťaťa/dospelého), ktorá spolupracuje so sestrami z agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) alebo paliatívnym tímom z hospicu. Paliatívna starostlivosť má byť poskytovaná v tíme zdravotníckych aj sociálnych pracovníkov.  

Jedným z odporúčaní pre politiku v KOM o dospelého pacienta, je aby „sestry pracujúce v ADOS, kt. zastupujú v mnohom mobilné hospice a aj oddelenia paliatívnej starostlivosti – mali väčšiu odbornú podporu, prepojenie so všeobecným lekárom alebo špecialistom a následne usmernenie pri zhoršení zdravotného stavu pacienta.“ Domáca ošetrovateľská starostlivosť je kľúčovou súčasťou paliatívnej starostlivosti, no v praxi je táto súčinnosť limitovaná regulačnými a úhradovými mechanizmami. Práve tieto obmedzenia spôsobujú, že ADOS nie je zapojená do paliatívnych trajektórií kontinuálne, čo vedie k prerušeniam starostlivosti.

2. Obmedzenie poskytovania výkonov ADOS a mobilného hospicu vs. potreby pacienta

Súčasné limity poskytovania výkonov ADOS a mobilného hospicu (18 návštev mesačne) nepokrývajú reálne potreby pacienta v domácom prostredí. Rovnako problematické je:

  • vzájomné vylučovanie hospicovej domácej starostlivosti a ADOS v jednom a tom istom dni v úhradách zdravotnej poisťovne,
  • nepriepustnosť kompetencií medzi paliatívnymi sestrami a sestrami ADOS,
  • absencia flexibilného systému delegovania výkonov podľa skutočných potrieb pacienta
  • nedostatočná kapacita sestier ADOS regulovaná v Prílohe č.5 Nariadenia vlády č. 640/2008 Z. z., ktorá sa od roku 2008 nemenila. Počet 809 sestier/ celú SR predstavuje cca 250 osôb vo veku 80+/1 sestru.
  • nedostupná ošetrovateľská starostlivosť hradená z verejného zdrav. poistenia všade a pre všetkých rovnako, čo vedie k nevyužívaniu ADOS sociálne znevýhodnenými rodinami, aj zariadeniami soc.služieb, zhoršovaniu zdravia a zvyšovaniu záťaže na akútnu zdrav. starostlivosť a nemocnice.
  • absencia integrácie neformálnej a formálnej opatrovateľskej starostlivosti do dlhodobej starostlivosti.

Tieto obmedzenia v praxi spôsobujú, že starostlivosť nie je kontinuálna a pacient nedostáva adekvátne výkony v čase, keď ich najviac potrebuje .

Opierame sa o rezolúciu Svetovej zdravotníckej organizácia (WHO) aj OECD kde sa uvádza, že „čl.štáty majú podporovať rozdelenie úloh, presun úloh a posilnené ochranné organizačné opatrenia, aby zdravotnícki prac. a opatrovatelia mohli využiť svoje kompetencie na zlepšenie efektívnosti při využívani prac.sily, rozšíriť poskytovanie zdravotnických a opatrovateľských služieb s cieľom zlepšiť riešenie rastúcej potřeby obyvateľov, predchádzať vyčerpaniu a preťaženiu.“ že „integrované modely domácej, paliatívnej a dlhodobej starostlivosti sú základom bezpečnej a efektívnej starostlivosti, najmä pri chronických a pokročilých ochoreniach.“ WHO zdôrazňuje potrebu:

  • multidisciplinárnych tímov,
  • prepojenia zdravotného a sociálneho systému,
  • kontinuity starostlivosti pri prepúšťaní z ústavnej starostlivosti.

Súčasné oddelenie ADOS a mobilnej hospicovej starostlivosti je preto v rozpore s odporúčanými modelmi integrovanej cesty starostlivosti.

3. Spolupráca medzi sestrami ADOS a paliatívnymi sestrami

V súčasnosti kompetenčné rozdelenie medzi týmito dvoma profesiami vytvára bariéry namiesto synergie. Na to nás upozorňujú neformálni opatrovatelia, poskytujúci starostlivosť príbuzným v terminálnom štádiu. Poukazujeme na to, že:

  • základná náplň práce oboch typov sestier je totožná, vychádza z Vyhlášky č. 208/2024 Z. z. MZ SR, napriek tomu paliatívne sestry môžu vykonávať výkony sestier ADOS ale tie, nemôžu vykonávať niektoré paliatívne výkony, aj keď sú súčasťou aj ich náplne práce.
  • rozdelenie je administratívne, nie odborné,
  • brzdí sa kontinuita starostlivosti v domácom prostredí.

Je potrebné vytvárať jednotné interdisciplinárne tímy, nie paralelné, navzájom izolované služby.

Rozdelenie medzi "paliatívnou sestrou" a sestrou ADOS nie je odborné, ale len administratívne. Obe kategórie pracujú podľa rovnakých štandardov a rovnakých ošetrovateľských postupov. Z tohto dôvodu je izolácia kompetencií neodôvodnená a systémovo škodlivá.

 

4. Nehradená edukácia rodín a opatrovateľov

Edukácia rodiny a neformálnych opatrovateľov predstavuje kľúčový prvok prevencie komplikácií, zhoršenia stavu či nesprávnej manipulácie s pacientom pri polohovaní, alebo s pomôckami. V praxi však:

  • nie je hradená zdravotnými poisťovňami u sestier ADOS,
  • zostáva výrazne poddimenzovaná,
  • zvyšuje záťaž na profesionálne aj neformálne opatrovateľské kapacity.

Žiadame, aby sa edukácia stala štandardným a uhrádzaným výkonom v rámci domácej starostlivosti.

5. Ekonomická efektivita rôznych foriem domácej starostlivosti

Nemáme presné, skôr sprostredkované informácie o nákladoch, avšak porovnávané kategórie nákladov poukazujú na veľké rozdiely:

  • lôžkodňová hospicová starostlivosť – približne 230 € / deň,
  • mobilný hospic – približne 160 € / deň,
  • ADOS – približne 60–90 € / deň podľa výkonov,
  • ošetrovateľský paušál v zariadení soc. služieb cca 13€/deň
  • neformálna ošetrovateľská starostlivosť príbuzným 0€/deň

V kontexte udržateľnosti systému poukazujeme na potrebu:

  • vytvorenia nového typu zdravotnej starostlivosti „dlhodobá starostlivosť“ pre efektívnejšie sledovanie výdavkov z verejného zdravotného poistenia. (Vyhláška č. 64/2025 Z. z.)
  • optimalizácie využívania výkonov ADOS podľa potrieb pacienta v domácej starostlivosti,
  • posilnenia dostupnosti domácej ošetrovateľskej starostlivosti ešte pred terminálnym štádiom,
  • podpory domácej starostlivosti ako nákladovo najefektívnejšej formy poskytovania služieb,
  • podpory neformálnych opatrovateľov odstránením bariér v dostupnosti odbornej ošetrovateľskej starostlivosti, zaškoleniu a pomoci,

Na základe českého prieskumu z roku 2024 porovnávaním dát integrovaného systému NCZI a MPSV odhadli, že neformálni opatrovatelia ušetrili svojou starostlivosťou o príbuzného, ktorí v danom roku minimálne, alebo vôbec nevyužili žiadnu zdravotnú starostlivosť, takmer 3 miliardy Eur (v prepočte na 553 tisíc NFO osôb v 1-4.st.odkázanosti). Treba si požiť otázku, koľko € ušetria poisťovne, ak zainvestujú do kontinuity starostlivosti v spolupráci s ADOS a opatrovateľmi?

6. Riziká zavádzania nových pracovných pozícií v LTC s obmedzenou kvalifikáciou

Upozorňujeme na vážne riziká návrhu MPSVR SR umožniť:

  • aby opatrovateľky (220 h výcviku) na základe delegácie/poverenia a nový typ pracovníka v dlhodobej starostlivosti (cca 400 h) poskytovali úkony súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ktoré sú dnes v kompetencii praktickej sestry a sanitára, a aby títo pracovníci pôsobili v hospicoch či domoch ošetrovateľskej starostlivosti.

Tento model môže viesť k:

  • znižovaniu kvality zdravotnej starostlivosti,
  • vytláčaniu kvalifikovaných sestier a praktických sestier lacnejšou a nekvalifikovanou pracovnou silou,
  • nejasným zodpovednostiam pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nekvalifikovanými pracovníkmi,
  • duplicite úhrad v zariadení, kedy je tá istá práca hradená zo systému verejného zdravotného poistenia, lebo ju vykonáva praktická sestra aj z príspevku na pomoc pri odkázanosti z MPSVR SR, ak ju vykoná pracovník v dlhodobej starostlivosti,
  • nemožnosti ustriehnuť, kto, kedy akému pacientovi starostlivosť súvisiacu so zdravotnou starostlivosťou poskytol,
  • diskriminácii pacienta v zariadení, keď jeden pacient si v rovnakom zariadení bude priplácať za starostlivosť, ktorú má iný pacient hradenú zo zdravotného poistenia,

Ako organizácia konajúca v záujme neformálnych opatrovateľov to považujeme za nesystémový krok s potenciálne negatívnym dopadom na pacientov, neformálnych opatrovateľov, rodiny. Sme presvedčení, že nový pracovník v dlhodobej starostlivosti, ktorý má mať cca cca 36 kompetencií praktickej sestry a sanitára, by mal byť zdravotníckym pracovníkom registrovanom v Komore medicínsko-technických pracovníkov, s kompetenciou vykonávať svoju odbornú činnosť aj v sociálnych zariadeniach s oše.starostlivosťou. Zároveň dĺžka jeho vzdelávania by nemala byť kratšia ako vzdelávanie v odbore Sanitár. Mohol by potenciálne nahradiť odbor Sanitár.

Namiesto posilňovania kapacít a kompetencií ADOS prichádza návrh znižovať kvalifikačné nároky na odborných pracovníkov, čo môže viesť k zvýšeniu nákladov v dôsledku komplikácií, rehospitalizácií a zhoršenia stavu.

7. Kontinuita starostlivosti v domácom prostredí

Na základe skúseností z praxe poukazujeme na potrebu riešiť situácie, keď:

  • v domácnosti nie sú prítomní rodinní príslušníci,
  • chýba dostupná ADOS, ! sestra ADOS môže vstúpiť do domácnosti iba ak má odporúčanie od lekára a to zvykne byť neskoro,
  • nie je k dispozícii komunitná sestra a koordinátor starostlivosti, ani terénny pracovník,
  • terénna opatrovateľská služba nemá kompetenciu poskytovať ošetrovateľské úkony, mať informácie o zdravotnom stave pacienta, ale je často v domácnosti na starostlivosť sama a preberá na svoje plecia zodpovednosť ne/správne rozhodnutie.

Bez posilnenia koordinácie medzi sektormi zostáva riziko, že (paliatívny) pacient zostane bez potrebnej starostlivosti.

Toľko z našich postrehov z praxe. Dúfame, že naše stanovisko pomôže k pochopeniu závažnosti situácie v domácej dlhodobej starostlivosti a naše návrhy prispejú k zvýšeniu dostupnosti a efektivity starostlivosti v prirodzenom prostredí nielen o paliatívneho pacienta.

Veríme, že sa nám podarí týmto vytvoriť podpornejšie prostredie pre neformálnych opatrovateľov, ktorých starostlivosť o príbuzných má veľkú morálnu aj spoločenskú hodnotu a tvorí svojim 80% podielom základný kameň integrovanej dlhodobej starostlivosti .

 

S úctou a pozdravom

Kolektív

Komory opatrovateliek Slovenska