|
O
|
Celému materiálu
ZASADNÁ PRIPOMIENKA k legislatívnemu vymedzeniu úkonov sebaobsluhy a ošetrovateľskej starostlivosti vykonávaných pracovníkom v dlhodobej starostlivosti.
Navrhovaná zmena:
Žiadame o zjednotenie legislatívnej identity úkonov, ktoré sú obsahovo identické v rámci ošetrovateľskej praxe (podľa zákona č. 576/2004 Z. z.) aj v rámci pomoci pri odkázanosti (podľa zákona č. 448/2008 Z. z.). Navrhujeme, aby úkony definované v Prílohe č. 7 zákona o sociálnych službách, ktoré majú charakter liečebného režimu (napr. podávanie inzulínu, kŕmenie sondou, meranie vitálnych funkcií), boli klasifikované výhradne ako "zdravotné výkony". Zároveň žiadame o prehodnotenie postavenia pracovníka v dlhodobej starostlivosti (PDS) a jeho zaradenie medzi "zdravotníckych, tj. medicínsko-technických pracovníkov" s príslušným rozsahom praxe.
Odôvodnenie:
Pracovník v dlhodobej starostlivosti (PDS) vykonáva časť svojich úloh samostatne, avšak vybrané úkony, ktoré majú charakter liečebného režimu, môže realizovať "VÝHRADNE NA ZÁKLADE INDIKÁCIE LEKÁRA, SESTRY ALEBO PôRODNEJ ASISTENTKY".
Podľa legislatívnej úpravy (Príloha č. 7 k zákonu č. 448/2008 Z. z.) ide o tieto konkrétne činnosti:
- Podávanie liekov - sem patrí podávanie liekov do ústnej dutiny (perorálne) a aplikácia liekov s lokálnym účinkom (na kožu, do oka, ucha, nosa a konečníka).
- Injekčná aplikácia - PDS je oprávnený na podkožnú (subkutánnu) aplikáciu inzulínu a liekov proti zrážaniu krvi (protizrážavých látok).
- Diagnostický monitoring, tj. Vykonávanie kontroly glykémie pomocou glukomeru.
- Podávanie stravy - ide o asistenciu pri výžive prostredníctvom nasogastrickej sondy alebo cez PEG (perkutánnu endoskopickú gastrostómiu).
- Preventívne a nácvikové úkony - vykonávanie nácviku sebaobslužných činností u osoby a zabezpečovanie prevencie vzniku dekubitov (preležanín) a iných komplikácií vyplývajúcich z imobility.
- Nákup liekov - Aj nákup voľnopredajných liekov je v tomto režime viazaný na indikáciu.
V rámci ošetrovateľskej starostlivosti V ZARIADENIACH SOCIÁLNEJ POMOCI sa ošetrovateľská starostlivosť považuje za poskytnutú správne aj vtedy, ak tieto vybrané úkony súvisiace s dodržiavaním liečebného režimu poskytuje práve pracovník dlhodobej starostlivosti. Pri týchto činnostiach PDS úzko spolupracuje s ostatnými členmi tímu, najmä pri procesoch prijímania či prepúšťania osoby, a je oprávnený používať dostupnú dokumentáciu osoby.
Úkony ako meranie krvného tlaku, pulzu, dychovej frekvencie, telesnej teploty či saturácie kyslíka" oximetrom vykonáva PDS samostatne, teda bez potreby predchádzajúcej indikácie.
1. ODSTRÁNENIE UMELEJ DUALITY ÚKONOV: Aktuálny návrh v zákone č. 576/2004 Z. z. (§ 4 ods. 12) a zákone č. 448/2008 Z. z. (§ 16 ods. 3) vytvára stav, kedy sa ten istý úkon (napr. hygiena, kŕmenie) považuje u praktickej sestry za ošetrovateľskú starostlivosť hradenú z poistenia, ale u PDS za sociálnu službu hradenú z príspevku na odkázanosť alebo pacientom. Ide o „miešanie hrušiek s jablkami“, ktoré zneprehľadňuje systém pre pacienta.
2. OCHRANA PACIENTA PRED DUPLICITNÝMI PLATBAMI A NEÚMERNÝM ZAŤAŽENÍM: Rozdelenie identických výkonov pod dva názvy umožňuje zariadeniam (hospice, DOS) vykázať základnú ošetrovateľskú starostlivosť raz ako zdravotný výkon a druhýkrát ako sociálnu službu. Pre pacienta, ktorý nemá priznaný príspevok na odkázanosť, sa tým základná zdravotná starostlivosť stáva spoplatnenou sociálnou službou, čím sa narúša jeho ústavné právo na bezplatnú základnú starostlivosť z poistenia.
3. ODBORNÁ INTEGRITA A BEZPEČNOSŤ: PDS má podľa Prílohy č. 7 zákona o sociálnych službách vykonávať invazívne zdravotné úkony ako aplikácia inzulínu či podávanie stravy cez PEG alebo nasogastrickou sondou. Tieto činnosti sú svojou podstatou klinické a mali by byť vykonávané zdravotníckym pracovníkom pod dohľadom odborného garanta v zdravotníctve, nie odborným zamestnancom v sociálnych službách.
4. SKUTOČNÝ SOCIÁLNY ASPEKT: Definícia sociálnej služby v zdravotníckych zariadeniach (hospic, DOS) by sa mala sústrediť na socializáciu, duchovnú podporu a riešenie sociálnej situácie rodiny, nie na preberanie kompetencií zdravotníckeho personálu pod iným názvom za účelom získania príspevku na odkázanosť.
5. EFEKTIVITA FINANCOVANIA: Namiesto zložitého administratívneho delenia ošetrovateľského dňa medzi zdravotnú poisťovňu a osobný rozpočet pacienta na tie isté úkony, navrhujeme posilniť paušálne úhrady ošetrovateľských dní zo zdravotného poistenia tak, aby kryli aj personálne náklady na nižší zdravotnícky personál (PDS ako nový typ zdravotníckeho pracovníka).
ZAVER:
Ponechanie tohto legislatívneho „rozštiepenia“ identity úkonov považujeme za neudržateľné, administratívne náročné a potenciálne diskriminačné voči pacientom bez príspevku na odkázanosť, ktorí si budú musieť za základnú ošetrovateľskú opateru doplácať. Žiadame o unifikáciu týchto úkonov pod rezort zdravotníctva.
|
áno
|
|
O
|
§ 44a zákona č. 577/2004 Z. z.
Zásadná pripomienka
Žiadame o úpravu zákona č. 577/2004 Z. z. tak, aby sa základná ošetrovateľská starostlivosť, VRÁTANE ÚKONOV SEBAOBSLUHY (hygiena, kŕmenie, polohovanie), považovala za PLNE HRADENÚ Z VEREJNÉHO ZDRAVOTNÉHO POISTENIA aj v prípade, ak je poskytovaná v hospicoch a domoch ošetrovateľskej starostlivosti (DOS) pracovníkmi v dlhodobej starostlivosti (PDS):
Navrhovaná zmena:
Žiadame VYPUSTENIE navrhovaného § 44a zákona č. 577/2004 Z. z., ktorý umožňuje poskytovateľom hospicovej starostlivosti a DOS požadovať od poistenca priamu úhradu za sebaobslužné výkony v domnení, že ide o „sociálne služby - pomoc pri odkázanosti".
Odôvodnenie:
Zdroje v materiáloch uvádzajú, že úhrady zdravotných poisťovní v hospicoch a DOS nepostačujú na pokrytie nákladov. Namiesto zvýšenia úhrad zo strany VZP, má nastať preklasifikovanie základnej opatery (hygiena, jedlo) na „sociálnu službu“, čím sa otvára legálna cesta k tomu, aby si za tieto úkony poskytovateľ pýtal úhradu od pacienta cez jeho nový osobný rozpočet (príspevok na odkázanosť).
Tým sa časť nákladov, ktoré doteraz mali niesť zdravotné poisťovne, presúva na plecia rezortu sociálnych vecí (štátny rozpočet) alebo priamo na pacienta (ak príspevok nemá). To je v zásade v rozpore s Chartou práv pacienta aj s Ústavou SR.
1. PRÁVO NA OCHRANU ZDRAVIA: Charta práv pacieta priamo uvádza, že pacient má právo na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti a že zdravotnícke služby musia byť poskytované na princípe rovnosti a bez diskriminácie.
Podľa čl. 40 Ústavy SR má štát pozitívny záväzok chrániť život a zdravie občanov. Vyčlenenie ošetrovateľských úkonov PDS do platených sociálnych služieb v hospicoch/DOS (navrhovaný § 44a zákona č. 577/2004 Z. z.) priamo porušuje tento záväzok.
2. ZÁKAZ DISKRIMINÁCIE: Zákon č. 576/2004 Z. z. v § 11 ods.2 výslovne zakazuje diskrimináciu v prístupe k zdravotnej starostlivosti z dôvodu sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo iného postavenia. Argumentujte, že požiadavka na priamu úhradu za pomoc pri odkázanosti v zdravotníckom zariadení vytvára finančnú bariéru, ktorá diskriminuje odkázaných pacientov/klientov s príspevkom na pomoc pri odkázanosti(PPO) pacientov oproti tým, ktorí PPO mať nebudú.
3. LEGISLATÍVNA DISKRIMINÁCIA V ÚHRADÁCH: Podľa § 3 ods. 16 zákona č. 577/2004 Z. z. sa na základe verejného zdravotného poistenia uhrádza ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb z verejného zdravotného poistenia formou paušálnej úhrady. Naproti tomu v zdravotníckych zariadeniach (hospic, DOS) sa navrhuje tie isté úkony (sebaobsluha) predefinovať na „sociálnu službu", ktorú si pacient musí platiť sám alebo zo svojho osobného rozpočtu (§ 44a zákona č. 577/2004 Z. z. a § 4 ods. 12 zákona č. 576/2004 Z. z.).
4. ROZPOR V LEGISLATÍVNOM TEXTE: Samotný návrh v § 4 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. uvádza, že ošetrovateľská starostlivosť sa považuje za poskytnutú SPRÁVNE, aj keď ju vykonáva PDS. Ak je raz výkon uznaný ako „správna ošetrovateľská starostlivosť", neexistuje odborný dôvod, prečo by mal byť v zdravotníckom zariadení vyňatý z úhrad zdravotných poisťovní a preklasifikovaný na sociálnu službu.
5. IDENTITA VÝKONOV sa dá overiť porovnaním Prílohy č. 7 zákona č. 448/2008 Z. z. (platného od 1.1.2027) s vyhláškou č. 214/2023 Z. z., ktorá definuje identické činnosti pre praktickú sestru – asistenta. JE PRÁVNE NEOBHÁJITEĽNÉ, ABY ROVNAKÝ KLINICKÝ ÚKON V ROVNAKOM ZDRAVOTNÍCKOM ZARIADENÍ, U JEDNEJ PROFESIE BOL „ZDRAVOTNÝM ÚKONOM" A U DRUHEJ (PDS) „SOCIÁLNOU SLUŽBOU". Úkony sebaobsluhy sú pevnou súčasťou ošetrovateľskej praxe (podľa vyhlášky č. 214/2023 Z. z.) a ošetrovateľského procesu. Toto „rozštiepenie" identity toho istého úkonu je z hľadiska pacienta umelé a mätúce.
6. OHROZENIE DOSTUPNOSTI STAROSTLIVOSTI: Pacienti v hospicoch a DOS sú ťažko choré osoby s nárokom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Ak im bude pomoc pri základných životných potrebách (hygiena, jedlo) účtovaná ako sociálna služba, hrozí, že sa pre pacientov bez priznaného príspevku na odkázanosť stane táto starostlivosť nedostupnou alebo neúmerne drahou.
7. NESPRÁVNE NASTAVENÝ MODEL SOCIÁLNEJ SLUŽBY: Skutočným sociálnym aspektom v zdravotníckom zariadení má byť duchovná podpora, spolupráca s rodinou, aktivizácia, sprevádzanie rodiny a sociálna inklúzia, nie preberanie základnej ošetrovateľskej agendy pod iným menom za účelom získania príspevku na odkázanosť.
Ako uvádza OECD (2018), vo všeobecnosti dlhodobá starostlivosť (LTC-ZDRAVOTNÁ) pozostáva z lekárskej a/alebo ošetrovateľskej starostlivosti (napr. preväz rany, podávanie liekov, zdravotné poradenstvo, paliatívna starostlivosť, tlmenie bolesti, lekárska diagnostika, sesterské posúdenie a vyhodnotenie potrieb osoby) a pod. ; vrátane služby osobnej starostlivosti - pomoc pri ADL. Oddeľovanie týchto zložiek pri úhradách vedie k fragmentácii systému, čo priamo ohrozuje kvalitu života pacienta. LTC-SOCIÁLNA pozostáva z asistenčných služieb, ktoré umožňujú osobe žiť samostatne.
PONECHANIE NAVRHOVANÉHO PRÁVNEHO STAVU VYTVÁRA DVOJITÝ METER – v sociálnom zariadení (ZSS) štát na opateru tj. "pomoc pri odkázanosti FO na pomoc.." cez poisťovne prispieva, ale v zdravotníckom zariadení (hospic) ju prenáša na plecia pacienta ako spoplatnenú sociálnu službu. Žiadame o zjednotenie financovania ošetrovateľských úkonov pod rezort zdravotníctva bez ohľadu na to, či ich vykonáva praktická sestra alebo PDS.
> Zdroj: OECD. 2018. Accounting and mapping of long-term care expenditure under SHA 2011. OECD - Health Division. Directorate for Employment, Labour and Social Affairs. [online]. [citované 24.05.2026]. Dostupné na: https://www.oecd.org/els/health-systems/AccountingMappingofLTC.pdf
|
áno
|
